Školský časopis
- Príspevky v školskom roku 2022/2023
Príspevky v školskom roku 2021/2022
Výlet do minulosti
- 16.05.2022 17:07
- Prvé ročníky objavovali Skalku pri Trenčíne
Vyrazili sme v piatok ráno, smer Trenčín. Našou prvou zastávkou bol kláštor Skalka pri Trenčíne, ktorý je známy vďaka dvom pustovníkom. Príbeh o sv. Svoradovi a Benediktovi bolo cítiť z celého priestoru. Príbeh strarý viac ako tisíc rokov. Sprievodkyňa nám odkryla všetky tajomstvá a informácie o kláštore, ktorý je zaujímavý aj tým, že sa prechádza do jeho vnútra malou jaskyňou. Týmto sa zaraďuje medzi svetové unikáty. Ďalšou zastávkou bol nápis na trenčianskej hradnej skale. Patrí medzi najstaršie a jediné pamiatky o Rimanoch a Rímskej ríši na našom území. Vidieť ho možno len vtedy, keď vstúpite do hotela Elizabeth. Našim posledným cieľom bol Trenčiansky hrad. Táto stavba s drevenou vežou sa krásne vyníma nad celým Trenčínom a okolím. V jeho areáli nás privítal krásny čerešňový sad. Trenčín je mesto, do ktorého sa určite budem rád vracať.
A. D. 1.A
Dňa 29. 4. sme sa zúčastnili zájazdu smer Trenčín. V skorých ranných hodinách sme nastúpili do autobusu, kde sme zažili príjemnú atmosféru plnú pekných pesničiek. Exkurzie sme sa zúčastnili všetci prváci. Na veľmi milé prekvapenie sme si hneď padli do oka a bavili sa všetci spolu. Prvá zastávka bola Skalka pri Trenčíne, kde nás pani sprievodkyňa zoznámila so zajímavou históriou. Ukázala nám vnútorné priestorya previedla nás cez chodbu medzi skalami. Mali sme možnosť vidieť sochu sv. Beňadika, ku ktorej sme museli kráčať zohnutí, aby sme sa nebuchli hlavami o strop. Spoločnosť nám robili i zimujúce netopiere. Po prehliadke kláštora sme sa presunuli k Bazilike sv. Svorada a Benedikta, odkiaľ zhodili zbojníci mŕtve Benediktovo telo podľa legendy do Váhu. Našou predposlednou zastávkou bol rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu. Zaujímavé bolo, že sme ho dokázali vidieť len tak, že sme museli vstúpiť do hotela. Nasledovala prehliadka mesta. Katov dom, kostnica, jezuitský kostol. Najviac ma zaujal Katov dom, v stredoveku v ňom býval kat, ktorý na hornom poschodí býval a na prízemí mučil ľudí. Celkom unavení sme nakoniec strávili príjemnú obednú prestávku s jarnými lúčmi slnka na námestí pri dobrej šálke kávy. Tento deň bol veľmi príjemný, zažili sme pekné chvíle a navštívili nové miesta.
N. D. 1.A
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Príspevky v školskom roku 2020/2021
Bolo to ťažké rozhodovanie
- 24.02.2021 11:05
- Príbeh skutočne neskutočný
Bolo to ťažké rozhodovanie
(Rozprávanie)
,,Cŕŕŕŕn!“ prebudila som sa na hlasné zvonenie môjho budíka na nočnom stolíku. Bolo sedem hodín ráno a zaspala som. Dúfala som, že je to len zlý sen a prebudím sa z neho, no mýlila som sa. Rýchlo som sa vytratila spod teplej prikrývky a utekala sa pripraviť do kúpeľne. Dnes je môj posledný deň na strednej škole a mne sa muselo stať práve toto. Snažila som si zachovať chladnú hlavu a snažila som sa čo najrýchlejšie odísť z domu, aby som ešte stihla autobus.
Keď som vošla do triedy, tak všetci spolužiaci už sedeli na svojich miestach. Boli takí upravení, to len ja som musela vyzerať ako keby ma práve prešiel parný valec. Myslela som, že ma porazí. Zdvihla som hlavu a sadla si na svoje miesto, kde ma už čakal vždy usmiaty Leo. Bol to môj najlepší kamarát.
,,Ahoj Lisa, dnes ti to pristane!“ z plného hrdla sa zasmial. Mala som mu chuť dať jednu za ucho.
,, Som rada, že som ti mohla zlepšiť náladu!“ ironicky som sa naňho usmiala.
,, Neber to tak vážne, nemyslel som to tak. A inak z vysokej sa ti už ozvali ?“ ozval sa Leo.
,,Ešte stále nie, bojím sa, že ma nezoberú. Neviem, čo budem potom robiť. Chcela som študovať a mať nejaké meno. Oveľa ľahšie by sa mi tak hľadala práca v mojom odbore.“
,,Neboj sa, viem, že určite ťa príjmu. Si úžasná spisovateľka, boli by hlúpi, keby ťa nevzali. Nemôžem sa dočkať, keď nastúpime spolu na vysokú. Bude to úžasne.“ Leo ma vždy dokázal povzbudiť.
,,Kiežby to tak bolo!“ dodala som zarmútene. Ani som si nevšimla, kedy vstúpil učiteľ do triedy. Keď som ho začala vnímať, uvedomila som si, že o chvíľu je už koniec.
,,Dúfam, že tieto posledné minúty na tejto škole,“ prebehol mi až mráz po chrbte, ,,sa vám vryjú do pamäte a užijete si ich. Niektorí z vás sa už možno neuvidíte, ale verím, že sa to nestane,“ skončil týmito slovami. Ešte sa s každým z nás rozlúčil a pobrali sme sa každý svojím smerom. S Leom som sa rozlúčila pri zastávke autobusu so slovami, že sa uvidíme zajtra. Ja a Leo sme chceli dnešné popoludnie stráviť spolu, no on potreboval ísť ešte do mesta vybaviť pár vecí. Dohodli sme sa, že si večer zavoláme a dohodneme sa, čo podnikneme zajtra. Deň mi ubehol ako voda, stále som čakala na telefonát od Lea. Celý večer som sa mu snažila dovolať, no stále ma prepínalo na odkazovú schránku. V mysli som si povedala, že možno bol unavený a zaspal. Zajtra sa mu ozvem. Ešte som si pozrela film, zastihla ma takmer polnoc, tak som sa rozhodla ísť spať. Pozrela som sa na telefón, ale žiadny neprijatý hovor od Lea mi neprišiel.
Ráno som sa znova prebudila na hlasité zvonenie, no nebol to budík. Zazrela som neznáme číslo. Možno to je z vysokej.
,,Prosím ?“ zdvihla som s obavami.
,, Dobrý deň, dovolala som sa slečne Lise Morsovej ?“ spýtala sa ma zvláštnym hlasom.
,,Áno ,to som ja.“ nervózne som dodala.
,,Tu sestrička Tomová z nemocnice sv. Benjamína,“ oh nie, len toto nie. V duchu mi stále bežali tieto slová. Toto je to posledné, čo potrebujem po tom, čo som zistila, že to neboli z vysokej.
,,Volám ohľadom Lea Somela. Našli sme vaše meno medzi poslednými volajúcimi a aj medzi núdzovými hovormi. Ste jeho príbuzná?“ dodala.
,,Som jeho kamarátka. Čo sa mu stalo?“ zatajila som dych. V hrdle som pocítila hrču, ktorú som nemohla prehltnúť.
,,Prepáčte, detailné informácie nemôžeme poskytovať ľuďom, ktorí nie sú jeho príbuzní. Prosím, mohli by ste mi dať číslo aspoň na jedného z rodičov?“ povedala vážnym hlasom.
,,Samozrejme, hneď to bude!“ slzy mi pomaly stekali po lícnych kostiach. Nemohla som sa pomaly ani nadýchnuť. Hneď, ako som jej ich nadiktovala, utekala som po kľúče od auta.
Musela som sa tam čo najrýchlejšie dostaviť a zistiť, čo sa deje. Dúfala som, že to nie je nič vážne. Zaparkovala som na parkovisku a behom som sa pobrala dovnútra. Keď som konečne našla to správne oddelenie, jediné čo mi udrelo do očí, boli Leovi rodičia, ktorí neúprosne plakali na chodbe. To nie ,dúfala som, že až tak zle na tom nie je. Pane bože povedz, že to nie je pravda. Podišla som k nim udychčaná z behu a so slzami v očiach.
,, Čo sa mu stalo? Ako je na tom?“ opýtala som sa. Keď sa na mňa pozreli ,ešte viac sa rozplakali. Vtom prišiel doktor a zaželal jeho rodičom úprimnú sústrasť. Zrútil sa mi celý svet. Nevedela som čo robiť. Znenávidela som každú minútu, sekundu i čo len stotinu môjho života. Odišla polovička zo mňa. Odišiel človek, ktorý pre mňa znamenal všetko. Dala by som čokoľvek, aby sa mi mohol vrátiť. V momente som si želala, aby som tam bola s ním a nemusela prežívať túto udalosť. Bola by som s ním už tam hore a klebetili by sme spolu, zabávali sa, ako sme to robievali. Obrátila som sa na Leových rodičov.
,,Mrzí ma to, je mi to tak všetko ľúto!“ toto bolo to jediné, na čo som sa zmohla.
,,Neospravedlňuj sa, nie je to tvoja vina,“ oznámila mi jeho mamina jemným hlasom.
,,Môžem ho vidieť?“ spýtala som sa pána doktora.
,,Neviem, či je to dobrý nápad, nie je v dobrom stave,“ odpovedal mi, no mňa to nezastavilo. Otvorila som dvere a zbadala ho. Ležal tam celý doráňaný, telo mal v otrasnom stave. Pýtala som sa samej seba, kto alebo čo zapríčinilo to, že takto vyzerá. Počula som za sebou kroky, otočila som sa a bol to doktor.
,,Našli ho cudzí ľudia ležať na zemi, už nemal pulz, nedalo sa nič robiť. Pravdepodobne ho musel niekto zraziť, keď prechádzal cez cestu a odhodil ho do kríkov. Je mi to veľmi ľúto.“ oznámil mi. Ani jedno jediné slovo som nedokázala zo seba vydať von. Stála som tam v tichosti ako nemá.
,,Bude lepšie ,keď odídete, o chvíľu prídu poňho a odvezú ho na pitvu,“ len čo dopovedal, pobrali sme sa von. Doktor odišiel a spolu s Leovými rodičmi sme sa rozhodli ísť domov. ,,Nič horšie ako včerajší neznámy hovor už byť nemôže!“ zavrčala som od hnevu.
Na druhý deň ráno som sa zase prebudila na zvonenie telefónu. A zase mi ukazoval neznáme číslo.
,,Prosím Morsová!“ zdvihla som.
,,Dobrý deň, tu sekretárka z vysokej školy Madison. Oznamujem vám, že kvôli nedávnym udalostiam sa nám uvoľnilo jedno miesto. Prosím, dajte mi vedieť do 48 hodín, ako ste sa rozhodli. S pozdravom Firsová.“
V tom mi to došlo. To miesto patrilo Leovi. Toto je ako vystrihnuté z nejakého hororu. Možno to je len nočná mora, prebudím sa a všetko bude tak ako predtým. Kiežby to tak fungovalo. Slzy mi po tvári stekali jedna radosť. Celé dni som preplakala a premýšľala, čo mám robiť.
Nastal deň D. Dnes má Leo pohreb. Ako keby toho nebolo málo ,dnes som mala poslednú šancu zavolať na vysokú a oboznámiť ich so svojím rozhodnutím. Prečo musím práve ja zažívať práve toto? Prečo? Pozbierala som sa a zišla som dole, kde ma už čakali rodičia. Celý pohreb nevyšlo zo mňa ani jedno slovo, žiadne slzy, žiadny plač. Tvár som mala ako z kameňa. Poslednýkrát som sa rozlúčila s Leom. Pýtala som sa ho, čo mám robiť bez neho a hlavne v situácii, v ktorej som sa ocitla. Po chvíľke som sa vzchopila a nabrala som odvahu tam zavolať.
,,Dobrý deň, tu je slečna Lisa Morsová, chcem vám oznámiť, že som sa rozhodla,“ chvíľu som váhala, či nezmením názor, no vedela som, že Leo by si to tak želal, ,, rozhodla som sa prijať ponuku a ísť k vám študovať na vysokú školu.“ Tak a je to vonku. Ako keby mi padol kameň zo srdca. Dokonca života si budem prehrávať tento deň a hlavne tento moment. Jediné, čo mi bude znieť v mysli je , že to bolo najťažšie rozhodovanie môjho života.
Tatiana Bendžáková IV.C
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Príspevky v školskom roku 2019/2020
Aktivity 2017/2018
- 24.08.2018 21:37
- Prehľad podujatí s výchovnou poradkyňou
- viac
Splavujeme Váh
- 04.07.2018 09:30
- Leto začína
- viac
Kurz na ochranu života a zdravia
- 04.07.2018 09:15
- Terchová - Párnica
- viac
Oslavujeme jubileum
- 25.06.2018 12:39
- 10. ročník Parádneho dňa
- viac
Opäť koniec !
- 28.06.2018 10:39
- Rozlúčka so štvrtákmi
- viac
- Príspevky v školskom roku 2018/2019
Putovanie žánrami
- 16.05.2022 17:31
- Čitateľský maratón
Tento rok sme sa zúčastnili čitateľského maratónu s názvom Putovanie žánrami a je to veľmi zaujímavá súťaž. V skratke sa jedná hlavne o čítanie alebo počúvanie s porozumením. Je zábavné súťažiť so spolužiakmi pri hocijakých aktivitách, ale pri tomto maratóne sme sa aj dozvedeli veľa vecí. Prechádzali sme rôznymi stanovišťami a všade sme sa dozvedeli niečo iné. Pani Comorková nás previedla svetom povestí, zamerala sa na Budatínsky hrad. Pán Sirocký nás zoznámil so životopisnou knihou našej úspešnej športovkyne Petry Vlhovej. Pani Pažická sa zamerala na reportáže a piesňové texty Borisa Filana.
Určite hovorím za všetkých, keď poviem, že najzaujímavejšie stanovište bolo s pánom učiteľom Dominikom, ktorý mal pre nás pripravenú svoju zbierku autogramov spojenú so zaujímavými príbehmi a zážitkami. Pán Dominik je zberateľ podpisov známych osobností či už zo sveta športu, filmov alebo politicky významných ľudí. Keď sme si vypočuli jeho príbeh s bývalým bieloruským prezidentom, veľmi nás to nadchlo, ale neskôr, keď nám ukázal aj niektoré ďalšie podpisy, tak sme zostali bez slov a nevedeli sme, čo povedať. Podpisy od ľudí ako C. Ronaldo, Z. Zidane alebo napríklad aj S. Segal, čo sú svetovo známe osobnosti, boli pre nás prekvapením. Zaujímalo nás, ako to pán Dominik dokázal získať.Veľmi sme si tento deň užili a nazbierali sme kopu nových informácií. Hlavne keď sme zistili, že sme to s mojou skupinou z III.B vyhrali. Dúfam, že sa takejto akcie zúčastníme aj budúci rok a budeme mať pripravené ďalšie zaujímavé prekvapenia, čo sa môžeme dozvedieť zo sveta či už našich učiteľov alebo aj o spisovateľoch, športovcoch a ďalších významných ľuďoch.
Vlado Kaštan III.B
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Príspevky v školskom roku 2017/2018
Aktivity 2017/2018
- 24.08.2018 21:37
- Prehľad podujatí s výchovnou poradkyňou
- viac
Splavujeme Váh
- 04.07.2018 09:30
- Leto začína
- viac
Kurz na ochranu života a zdravia
- 04.07.2018 09:15
- Terchová - Párnica
- viac
Oslavujeme jubileum
- 25.06.2018 12:39
- 10. ročník Parádneho dňa
- viac
Opäť koniec !
- 28.06.2018 10:39
- Rozlúčka so štvrtákmi
- viac
Príspevky v školskom roku 2016/2017
Exkurzie
- 23.06.2017 11:41
- EXKURZIA DO OSVIENČIMU
EXKURZIA DO OSVIENČIMU
Auschwitz – Birkenau. Osvienčim – Brezinka. Názvy, ktoré nikoho nenechávajú chladným, miesta, ktoré by mal raz v živote vidieť každý človek na svete. Koncentračné tábory.
8. júna navštívili 42 žiaci našej školy múzeum v Osvienčime na základe vlastného záujmu. Niektorí tam zamierili už po druhý raz. Prehliadkou ich sprevádzali slovensky hovoriaci sprievodcovia, ktorí kládli najväčší dôraz na emocionálne prežívanie individuálnych ľudských osudov a podnietili žiakov aj k zvedavým otázkam. Máloktoré oči zostali suché.
Expozícia je veľmi pôsobivá, nedá sa porovnať s ničím iným. Žiaci ju hodnotili pozitívne.
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
