Školský časopis
- Príspevky v školskom roku 2022/2023
Burza športových klubov
- 07.12.2022 14:01
- Vedomosti v praxi
V piatok (2.9.2022) som mala možnosť zúčastniť sa akcie, ktorej účelom bola snaha, čo najlepšie odprezentovať svoj športový klub. Nezapojili sme sa ako klub, ale ako naša, športová škola.
Našim hlavným cieľom bolo poukázať na moderné technológie, ktoré využívajú športovci, v našom prípade hrudné pásy, ktoré sme mali prepojené s aplikáciou zameranou na meranie fyzickej zdatnosti športovca. Pre účastníkov sme si pripravili prekážkovú dráhu, ktorú museli účastníci zvládnuť ť v čo najrýchlejšom čase. Športové cviky boli zoradené podľa náročnosti, ich zvládnutím si prítomný otestovali svoju fyzicúj a kondičnúj zdatnosť. Ako sme to zisťovali? Na začiatku sme účastníkovi pripevnili hrudný pás, ktorý meral tepovú frekvenciu pri jednotlivých cvikoch. Po absolvovaní aplikácia vyhodnpotila zaznamenané údaje, ktoré sme interpretovali účastníkovi. Do akcie sa zapájali nielen rôzne vekové kategórie. Bola som veľmi rada, že som sa mohla zapojiť do tejto akcie, deň dopadol nad očakávania, tešil ma prejavený záujem o našu aktivitu.
Terézia Ciriaková, III.E
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Príspevky v školskom roku 2021/2022
Miesto, ktoré mám rád
- 06.06.2022 10:21
- Futbalový štadión
Miesto, ktoré mám rád. Futbalový štadión
Každé ráno, každé poobedie, každý večer. Vedel by som si predstaviť byť tu stále. Či už v horúčavách alebo v silných dažďoch. Na tribúne, na lavičke náhradníkov alebo ako ubehaný hráč na ihrisku. Všetky pocity, emócie, nálady na tomto mieste vyčerpávam. V niektorých momentoch ich zbieram.
Štadión. Jeden veľký žltozelený areál. Niečo ako koloseum. Miesto, kde sa odohrávajú tie najlepšie a najnapínavejšie zápasy. Samé výhry, radosti, ale aj prehry a smútok. Niektorí ľudia toto miesto doslova neznášajú len kvôli tomu, že po ihrisku behá dvadsaťdva futbalistov, o ktorých si myslia, že sú to tupci. Ale títo ľudia nevedia, čo je to futbal. Je to najlepší šport na svete. Pre niektorých je zápas ako sviatok a štadión ako kostol.
V dni zápasu sa štadión napĺňa ľuďmi, oblečenými v žltozelených farbách. Je to nádhera! Fandia, kričia, fotia. Robia si, čo chcú. Ľudia sa tu doslova vyšantia. Ani maškrtníci sa nebudú nudiť. Z bufetu je cítiť vôňa hranolčekov, klobás a iných dobrôt. Na severnej strane sídlia tí najvernejší fanúšikovia, ktorí sa vedia dokonca pobiť pre svoje mužstvo. Chodia celí v čiernom, fandia, kričia, nadávajú na rozhodcov. Niekedy to nedopadne dobre. Ale to najzaujímavejšie a najkrajšie sa deje na ihrisku. Dvadsaťdva hráčov tu behá a snaží sa dať gól. Možno gól, ktorý ich posilní, alebo gól, ktorý im vyhrá zápas. Rozhodcovia nesú najväčšiu zodpovednosť. Tréneri dávajú inštrukcie svojim hráčom pri lavičke. Niektorí tréneri sú ticho, ale niektorí zbesilo a nahlas kričia po svojich zverencoch. Cez polčas zájdu hráči do svojej šatne načerpať nové sily. Dozvedia sa o novej taktike, ako zdolať súpera.
Keď rozhodca trikrát zapíska, znamená to koniec zápasu. Koniec cesty plnej zážitkov, emócií a prekrásnej atmosféry. Toto miesto mám naozaj rád.
Róbert Dolník I.D
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Príspevky v školskom roku 2020/2021
Neskutočné sa stalo skutočným
- 15.10.2021 14:31
- Kalokagatia
- viac
Otvorenie školského roka 2021/2022
- 14.10.2021 13:08
- Príhovor pána riaditeľa
- viac
Čitateľská gramotnosť hravo
- 22.06.2021 11:20
- Kto hľadá, nájde
- viac
Čo pre mňa znamenali 4 roky v Športovom gymnáziu v Žiline
- 22.06.2021 10:50
- Pohľad späť
- viac
Ako vyrobíme tortu priateľstva?
- 28.05.2021 12:12
- Opis pracovného postupu
- viac
Príspevky v školskom roku 2019/2020
Aktivity 2017/2018
- 24.08.2018 21:37
- Prehľad podujatí s výchovnou poradkyňou
- viac
Splavujeme Váh
- 04.07.2018 09:30
- Leto začína
- viac
Kurz na ochranu života a zdravia
- 04.07.2018 09:15
- Terchová - Párnica
- viac
Oslavujeme jubileum
- 25.06.2018 12:39
- 10. ročník Parádneho dňa
- viac
Opäť koniec !
- 28.06.2018 10:39
- Rozlúčka so štvrtákmi
- viac
- Príspevky v školskom roku 2018/2019
MedArt 2019
- 08.04.2019 14:46
- Literárna súťaž v Ružomberku
Nová súťaž pre budúcich novinárov
Unikátny projekt spojí štyri okruhy mediálnej tvorby. Zapojiť sa môžu stredoškoláci z celého Slovenska.Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku (KŽ) predstavila komplexnú súťaž pre mediálnych tvorcov MEDart. Žiaci stredných škôl môžu prihlásiť svoje články, rozhlasové a televízne nahrávky i fotografie do niekoľkých súťažných kategórií.
„V súčasnosti sa z mediálneho príjemcu stáva aj tvorca a prostredníctvom tejto súťaže chceme mladým ľuďom ponúknuť príležitosť získať zaujímavú skúsenosť spojenú so spätnou väzbou na ich tvorbu,“ uviedol vedúci KŽ Pavel Izrael. Podľa neho je súťaž MEDart špecifická svojou multimediálnosťou, multižánrovosťou a ambíciou spojiť mladých ľudí, novinárov a akademikov.
Súťažné príspevky budú hodnotiť profesionáli zo slovenských médií a pedagógovia z katedry žurnalistiky. Okrem hodnotenia budú súťažiacim radiť, ako sa v tvorbe zlepšiť. Porotca Peter Kravčák už má jasno, čo si bude v dielach stredoškolákov všímať: „Kreativitu, záujem, nápady. Ale pri tom všetkom treba dodržať aj základné pravidlá. Ak sa idete bicyklovať a nemáte sedlo, potešenie z toho mať nebudete, hoci sa povozíte a budete vyzerať cool. Aj žurnalistika a médiá sa dajú robiť cool, ale základné zákony musia byť dodržané, aby z toho mal niekto potešenie. Kto pri tom dokáže byť nápaditý a zaujímavý – vyhral!“Organizátori súťaže vidia v žiakoch potenciál a chcú, aby sa MEDart stal priestorom, kde sa stretávajú tvoriví mladí ľudia, novinári z praxe a akademici. Peter Kravčák verí, že začínajúci autori do súťaže nielen niečo prinesú, ale sa aj obohatia: „Mladí ľudia sú dnes šikovní, ak chcú. Ale nie všetko, čo v živote urobíme, je perfektné. Stále sa učíme, čerpáme nové nápady, skúsenosti, inšpirácie. Sledujeme kroky, chyby a úspechy iných. Nie pre závisť alebo škodoradosť, ale pre vlastné napredovanie. A to si môžu zo súťaže mladí tvorcovia vziať.“
Príspevky našej žiačky:
Ľadové kráľovstvo
Tam kde sa sneh leje z hôr do kotlín a ľady sypú, tam kde celá krajina je pod vládou snehovej kráľovnej, ktorá už preniesla toľko vrchov, kopcov či vodných tokov do bieleho trblietkami posypaného pyžama.
„ Sneh na horách v noci biely až strach, život skryl tvár predo mnou. V tom kráľovstve bielych tieňov asi budem kráľovnou.“ Plášť pretkávaný cencúľom- ihlou na ktorú sú navlečené snehové vločky- nite. Mrazivé šaty, pripomínajúce sklo v ktorom je zaliate moje telo, vytvára krásne obrazce na mojich rukách ochraňujúce ma pred zimou. Okresané kusy ľadu sťa sklené črievičky nosiace moje nožičky. „ Na zem sa vzduchom valí sila ktorú mám, a duša sa chce vyhnúť zamrznutým náladám. Len jedna myšlienka sa vznáša nad hlavou ako túto krajinu zmeniť posadnutou zimou.“ Ľudia si tu zvykli, že zima kreslí bielu krivku striech ich domovov, že cesta je zakrytá páperovou perinou no občas i čistým striebrom zazvoní, že tu z oblohy padá hviezdy prach. Oni dobre vedia kde bývajú vločky a či nosia topánočky ale hlavné je že vedia že rozprávajú rozprávočky.
„ No ja neviem prečo, ale vždy sa mi páči myšlienka leta, slnka a všetkého horúceho. Niekedy celkom rada zavriem oči a predstavujem si aké to bude keď bude leto. V zime je lepšie pod perinou, no v lete budem šťastnejšou zimnou kráľovnou! Pod modrou oblohou, budete tam tiež so mnou. Krídla včiel a páperie púpav strieda peľ a ja budem robiť, to čo v lete sneh robí. A potom konečne uvidím, že čo v lete robí mráz, a zistím čo sa stane s pevnou vodou v letný čas. A ja si konečne sama, vychutnám letný čas!“ Veď prvýkrát za večnosť celú, zahrá hudba vo svetlách. Prvýkrát za večnosť celú, pretancujem no v črievičkách. Prvýkrát za večnosť celú, bude svet len zábavou. Prvýkrát za večnosť celú, by mohlo prísť leto za mnou. Je to tak blízke, ale krásne, svet núka toľko krás. Veď prvýkrát za večnosť celú mám šancu teplo nájsť. Aj keď to zajtra skončí, len dnešok je mojim dňom. Veď prvýkrát za večnosť celú. Prvýkrát za večnosť celú cestu voľnú mám, keď v mojej mysli nechám dvere otvorené mojím predstavám.
Viktória Čudrnáková
„Rodičovský budíček.“
Jedno slnečné víkendové ráno som preľaknuto a zo slzami v očiach vysadila s postele. Stáva sa mi to často. Tie poblúznené nočné mori ma privádzajú do rozpakov. Pretrela som si oči, obula moje Hallo Kitty papuče ktoré mi otec kúpil pod stromček a rozbehla som sa dole schodmi ktoré pod mojimi nohami vŕzgali. „ Dobré ránko!“ S úsmevom na perách mi povedala naša chyžná ktorá sa o mňa stará už odmala. „ Aj Vám pani Jefersonová!“ V kuchyni na stole ako je už zvykom som mala nachystané raňajky. Sadla som si na stoličku a začala jesť. V tichej kuchyni sa ozývalo chrúmanie cereálií. Na rodičov som sa pani Jefersonovej nepýtala. Vždy som vedela kde ich mám hľadať. V pracovni. Nabehla som do pracovne. „ Dobré ráno mami a oci!“ Žiadna odozva. Mama ťukala do počítačovej klávesnice a pila tú studenú kávu ktorá tam strašila už aj včera. Otec si asi ani nevšimol že som vošla. Na uchu si držal mobil ktorý si prehadzoval s ruky do ruky. Nahnevane som sa otočila a zabuchla za sebou dvere. Hlavou mi búšili myšlienky ktoré prehlušil buchot po schodoch. Nahnevaná som otvorila dvere do môjho kráľovstva a ešte väčšou silou som ich zavrela a kľúčom otočila na dvakrát. Skočila som do postele a hlavu zaborila do vankúšov. Začala som silno plakať. Pani Jefersonová to započula. Potichu zaklopkala na dvere. Hneď som vedela že je to ona. „ Choďte preč ! Nikoho nechcem vidieť!“ „Čo sa stalo? Otvor mi. Pomôžem ti!“ Chvíľu som premýšľala či stojí ešte pred dverami a či ju pustím dnu. No nedalo mi to. Šla som odomknúť a otvoriť jej „ kráľovské vráta“. Tuho ma stisla a ja som jej vyrozprávala všetko do poslednej bodky. O tom že ma moji rodičia majú na háku a mňa to vytáča do nepríčetnosti. V tom som sa jej rozplakala na ramene. „ Neplač princezná padá ti korunka!“ Zotrela mi posledné slzyčky ktoré mi stekali po lícach. V jej očiach som videla záblesky iskričiek ktoré jej v nich poskakovali ako keby jej skrsol nápad. Po chvíľke vyhŕkla. „ Á mám to! Určite sa ti to bude páčiť.“ Hneď potom čo mi povedala o jej skvelom nápade som sa znova rozbehla dolu schodmi ako ráno. Slušnejšie som otvorila dvere na kancli a vošla dnu. Ani jeden si ma nevšimol a tak som mame vytiahla káble s počítača a ocovi vytrhla mobil z ruky na ktorom práve prebiehal hovor a ja som ho bez okolkov zrušila. Konečne som upútala pozornosť na seba. „ Mami, oci, oznamujem vám že v tento slnečný deň sa vás chystám vytiahnuť na výlet do prírody!“ Obaja na mňa prekvapene vypleštili oči a akoby nič sa znova pustili do práce. „STAČÍ!!“ Vytiahla som ich s kancelárie aj keď protestovali. O všetko ostatné aj neostatné sa postará pani Jefersonová. Do jednej ruky som zhrabla košík z občerstvením a do tej druhej som chytila maminu a ocovu dlaň. Šli sme si cestou-necestou , cez most, popod smrečinu. Rodičia stále pozerali po mne ako po nepríčetnej a mali chuť sa otočiť na päte a ísť domov. Lenže môj pevný stisk ruky im to nedovoľoval. Po chvíľke sme sa ocitli na lúčke kde aj to najmenšie pomyslenie na prácu sa vytratilo ako zapadnutý prach odviaty vetrom. Húževnatá tráva v ktorej sa útvary kvetov len tak hmýrili nás vítala silou a krásou prírody. Okolité kopce rozozvučali konáre stromov. Melódia ktorá vznikla sa krásne prelínala zo spevom vtákov. My sme si rozostreli „ Aladinov koberec“ na hodvábnu trávu. Z košíka som vybrala dobrôtky na ktorých sme si pochutnávali. Vysvetlila som rodičom že mi prekáža to ich denno-denné pracovanie. Preto som ich vytiahla na tento výlet. Rodičia to pochopili a ospravedlnili sa mi za to. Domov sme sa vracali s úsmevom na perách, ruka v ruke a očarený krásou prírody. A mojim rodičom sa to natoľko zapáčilo že sme sa každý víkend vracali na to isté miesto kam som ich zobrala prvýkrát. Takto som naučila mojich rodičov oddychovať a tráviť čas so mnou. A mojim nočný morám zazvonil zvonček a bolo ich konček.
V.Čudrnáková
Úkryt pre telo a balzam na dušu
Dedinka maľovaná, kde drevo praská vo švíkoch keď ho Ľubochnianka splavuje a zavše i lesná železnička dopravuje. Kde cvendží rýdze sklo v sklárskej hute. Kde voda trešťala z pod hydroelektrárne, ktorá slúži dodnes. Tam každá lipa rozpráva príbehy o hoteloch, vilách, parkoch, tenisových kurtoch, vodoliečebných kúpeľných domoch a plavárni akoby boli srdcom na dlani.
Keby som mal nájsť miesto na postavenie svojej perníkovej chalúpky, bol by to pozemok na čarovnej ulici. Ulici, ktorá by žila deň i noc. Tá sa práve nachádza tu, v srdci Liptova.
Ráno keď stanem a pozriem sa von z okna, vidím ako sa stromy veselia a šantia vo vetre svojimi rukami- konármi, spadnutými listami rozdávajú radosť aj cestičke uličkynej mamičke . Či špinavá, kamenistá ba dokonca aj blatistá vždy pre nás slúžiaca. Dopravu na nej riadia policajti sťa obrubníky tiahnuce sa pozdĺž celej ulice. Spoločnosť im robia farebné lupienkové sukničky, obohacujúce o voňavú arómu. Srší s nej prenikavá hudba roztancúvajúca neďaleké lavičky z hnedého masívneho dreva.
Keď sa začne stmievať a pouličné lampy začínajú svojím žltými svetluškami privolávať kamarátky mušky, ulica ešte väčšmi ožije. Pripomína princeznovský bál. Tiene na svetlom asfaltovom podklade tancujú Polku. Hudobných virtuózov im robia cvrčky poskakujúce do rytmu. Otcovia ulice zaspávajú v hlasitej melódií.
Je koniec, opakujúce sa slnečné lúče opierajúce sa o ulicu, nad ránom posypanú striebrolesklou perleťou z rosy.
Neváhajte a túto návštevu nielen raz ale aj dvakrát zopakujte.
Viktória Čudrnáková
Kalokagatia
Počas uplynulých týždňov sa u nás v areály Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline konali dve kolá 12. Ročníka Župnej kalokagatie. 1. Októbra 2018 sa konalo Celoslovenské kolo, ktoré absolvovali okrem piatich slovenských družstiev i hostia z troch českých škôl zo Zlínskeho a Moravskosliezskeho kraja a tím strednej školy z poľského Malopoľského vojvodstva. Odštartovalo to krajské kolo, po ktorom sa stali víťazmi študenti Bilingválneho gymnázia v Žiline a následne aj obhajcami minuloročného titulu celoslovenského kola s medzinárodnou účasťou.
Pojem kalokagatia pochádza už z antického obdobia, konkrétne Atén, kde sa uprednostňovala všestranná a harmonická výchova pred vojenským výcvikom. V slovenskom jazyku ho chápeme ako súlad tela a ducha, respektíve mysle. Kalokagatia je orientačným behom v teréne na 3 km pre 5-členné družstvá stredných škôl. Počas celej trate súťažiacich čaká niekoľko kontrolných stanovíšť, kde si preveria svoje vedomosti z oblasti dopravy, civilnej ochrany, geografie a topografie, histórie, štátu a práva, trestnoprávnej zodpovednosti a prevencie drogových závislostí, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pod fyzickú vyčerpanosť sa podpisujú aj praktické disciplíny ako je streľba zo vzduchovky, hod granátom na cieľ a rúčkovanie lanom. I napriek nepriaznivému počasiu akcie prebiehali dobre a bez ujmi na zdravý. Víťazom aj zúčastneným patrí veľké uznanie a vďaka.
Celá akcia bola organizovaná a podporená ŽSK a priestorom a organizáciou pomohla aj Spojená škola na Rosinskej ceste v Žiline.
Viktória Čudrnáková
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Príspevky v školskom roku 2017/2018
Aktivity 2017/2018
- 24.08.2018 21:37
- Prehľad podujatí s výchovnou poradkyňou
Akcie v školskom roku 2017/2018
Chcem Vám priblížiť niektoré z množstva akcií, ktoré sme v tomto školskom roku absolvovali. Jednou z prvých akcií v novom školskom roku už tradične býva celoslovenská akcia zameraná na sociálno-patologické javy v spoločnosti s názvom Dni nádeje. Táto akcia má viacero odvetví, a to športové, literárne a tiež prednášky a besedy. Snažili sme sa ako škola zúčastniť postupne na všetkých s výberom žiakov. Všetky sprievodné akcie sú hodnotné a sú pre nás prínosom.
Hneď 27. septembra sme sa so žiakmi 4. ročníkov zúčastnili Veľtrhu vysokých škôl, ktorý sa konal v Nitre. Množstvo VŠ ponúkalo svoje študijné programy a pomohli tak žiakom rozhodnúť sa, ktorý profesijným smerom sa v živote vydať. S rovnakým zameraním bola aj Kam po strednej, ktorá sa konala v mesiaci február v hoteli Slovakia v Žiline a na ktorej sme sa tiež zúčastnili. K týmto podujatiam patria aj návštevy zástupcov vysokých škôl priamo v našej škole. Za všetky VŠ by som spomenula hlavne Ostravskú univerzitu, ktorá mala urobenú veľmi peknú prezentáciu, predstavila všetky svoje fakulty, jej zástupcovia rozdali pomerne dosť propagačného materiálu a ochotne zodpovedali na početné otázky našich žiakov.
9. októbra si Tatiana Zboroňová, Soňa Varhaníková a Janka Nová overeili svoje vedomosti a zručnosti v súťaži Smelo na cesty. Toto podujatie medzinárodného charakteru sa konalo v závode KIA a súťažilo sa o najlepší projekt bezpečnosti na cestách.
Nemôžeme taktiež zabudnúť na tradičné darovanie krvi v dvoch etapách počas školského roku a to na jar a na jeseň. Žiaci nad 18 rokov vždy ochotne poslúžia dobrej veci.
20. október patril workshopu s poslancami európskeho parlamentu s názvom Európa Európa, kde po besede mohli hosťom klásť aj otázky.
1. december už tradične každý rok patrí Červeným stužkám. Množstvo sprievodných akcí slúži na zvýšenie povedomia ľudí o chorobe AIDS, jej prevencii a boja proti jej šíreniu. aj naša škola sa tejto akcie zúčastnila, a to nielen samotného seminára, ale aj sprievodných akcií priamo v škole, ako je premietanie filmov s touto tematikou, či besedy na túto tému.
6. júna sa konali v Terchovej Športové hry Domovov sociálnych služieb ŽSK, ktorého sa tiež každoročne zúčastňujeme ako animátori a rozhodcovia pri športových hrách. Tento rok to boli Janka Nová, Táňa Zboroňová, Natália Basťovanská , Matej Vavro a Michal Ďuratný. Napriek tomu, že je to akcia dosť náročná, naši žiaci ju zvládli veľmi dobre, za čo si vyslúžili pochvalu usporiadateľov .
Okrem týchto väčších akcií sa konali ešte viaceré menšie akcie, ktoré síce boli menej náročné na čas a prípravu, ale určite neboli malé svojim významom a prínosom.
Mgr. Kobyliaková Erika, výchovná poradkyňa
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Príspevky v školskom roku 2016/2017
