Spoločenskovedný seminár

Spoločenskovedný seminár je predmet určený predovšetkým študentom, ktorí majú záujem o spoločenskovednú problematiku, chcú sa jej venovať v štúdiu na vysokej škole alebo v pomaturitnom štúdiu, alebo si volia maturitnú skúšku z predmetu náuka o spoločnosti/občianska náuka. V nadväznosti na náuku o spoločnosti/občiansku náuku je seminár koncipovaný tak, aby poskytoval široké možnosti pre rozširovanie a prehlbovanie, systematizáciu a zovšeobecnenie vedomostí, ktoré si študenti osvojili v povinnom predmete náuka o spoločnosti/občianska náuka.

Rámcovo vymedzený obsah nemusí byt vyčerpaný v plnej šírke. Konečnú podobu seminára vytvára učiteľ. Výber tematických celkov, stanovenie pomeru medzi látkou starou a novou, ich časová dotácia a následnosť výkladu, ako i výber a usporiadanie poznatkov vnútri každej tematiky by malo odrážať potreby študentov, odborné zameranie vyučujúceho a možnosti školy.

Okrem osvojovania vedomostí je cieľom seminára systematické rozvíjanie zručností a návykov študentov a ich uplatňovanie v ústnom a písomnom prejave. Výučba spoločenskovedného seminára dopĺňa povinnú výučbu predmetu náuka o spoločnosti/občianska náuka, smeruje k integrácii poznatkov a metodologických postupov a vytvára tak u študentov základ pre vlastné formovanie názorov na svet, v ktorom žijú, na spoločnosť a človeka, na chápanie vzťahov medzi jedincom, spoločnosťou a svetom. V spoločenskovednom seminári so zaradením tematiky protikorupčnej výchovy je aspoň v jednom ročníku základom pre takúto integráciu téma korupcie, jej negatívneho vplyvu na spoločenskú klímu a používanie protikorupčných nástrojov. Protikorupčné vzdelávanie sa tak nestáva ďalšou témou, ktorú je potrebné pridať k doterajšiemu teoretickému obsahu. Stáva sa základom pre pochopenie vzájomnej prepojenosti rôznych spoločenských vied, ktoré sa inak vyučujú oddelene.

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:

 

• sociálnych a personálnych,
• spoločenských a občianskych,
• iniciatívnosť a podnikavosť,
• schopnosť naučiť sa učiť.

 

Vedie žiaka k:

• podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
• utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
• realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
• akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
• orientácii v politických, právnych a ekonomických faktov tvoriacich rámec každodenného života,
• aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností,
• rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,
• vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,
• rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
• osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,
• získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktoré mu umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,
• zvládnutiu základného kategoriálno-pojmového aparátu filozofie,
• prezentovaniu filozofie a jej dejín ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a precizovalo v strete s inými myšlienkovými platformami,
• uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,
• k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,
• vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru,
• rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.