Občianska náuka

     Predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom orientovať sa v sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb.

     Otvára cestu k realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného konania i konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií.

     Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v škole, činnosťou dôležitých politických inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa jednotlivcov do občianskeho života.

     Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel jednotlivcov pre osobnú i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote demokratickej spoločnosti.

     Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii a uplatneniu sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle, oboznamuje so základným kategoriálno-pojmovým aparátom filozofie, prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia.   

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:

• sociálnych a personálnych,
• spoločenských a občianskych,
• iniciatívnosť a podnikavosť,
• schopnosť naučiť sa učiť.

 

Vedie žiaka k:

• podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
• utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
• realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
• akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
• orientácii v politických, právnych a ekonomických faktov tvoriacich rámec každodenného života,
• aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností,
• rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,
• vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,
• rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
• osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,
• získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktoré mu umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,
• zvládnutiu základného kategoriálno-pojmového aparátu filozofie,
• prezentovaniu filozofie a jej dejín ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a precizovalo v strete s inými myšlienkovými platformami,
• uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,
• k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,
• vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru,
• rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.