Školský časopis

Čo pre mňa znamenali 4 roky v Športovom gymnáziu v Žiline

Ako človek, ktorý miluje pohyb a futbal, som sa sem úprimne tešil. Chcel som spoznať nových ľudí, miest, získať veľa krásnych zážitkov a spomienok.

Prvý ročník bol najdlhší. To pravdepodobne preto, že každý z nás aktívne športoval a súťažil. Dnes už je vrcholových športovcov pomenej z rôznych dôvodov. Páči sa mi, ako nás teraz spája práve to, že nešportujeme. Je to paradox.

Škola, ale najmä ľudia v nej, mi dali iný pohľad na svet. Boli chvíle, keď sa mi sem nechcelo ísť, ale  prevažovali tie, keď sme sa bavili a  smiali (niekedy aj na vlastnom nešťastí). Ranné športové prípravy som mal rád. Najväčší problém bol s angličtinou, pretože sa nám skoro každý polrok vymenil učiteľ. Obedy v školskej jedálni, to bola zakaždým mačka vo vreci.

Keby som mohol vrátiť čas, veľa vecí by som nebral tak vážne. Namiesto toho by som si to tu užíval bez stresu. S každým som sa snažil vychádzať čo najlepšie, či to boli žiaci alebo učitelia.

Mrzí ma, že 3. a 4. ročník sme sa kvôli korone učili dištančne. To sú tie najlepšie roky, pretože sme sa už poznali, mali organizovať stužkovú, ďalšie akcie... Bohužiaľ, o to všetko sme prišli.

Spoznal som veľa nových ľudí a tomu som rád. Škola celkovo bola ako naša druhá rodina, pretože sme spolu trávili denne veľa času. Zopár priateľstiev mi zostane, dúfam, do konca života.

Samuel Gomola IV.B