Michal Dominik

- - HYDROSFÉRA
    
    = vodný obal Zeme, ktorý tvorí:
    
    povrchová voda (v oceánoch, moriach, vodných tokoch, jazerách, umelých vodných nádržiach, ľadovcoch, stálej snehovej pokrývke)
    
    podpovrchová voda (v pôde, horninách)
    
    voda v atmosfére (vodná para, dážď, sneh)
    
    voda v živých organizmoch
    
    - celkové zásoby vody na Zemi – 1 386 mil. km³(sladká voda len 2,5% - najmä ľadovce a podzemná voda)
    
    - spotreba vody – 250-500 l/osoba/deň
    
                                                               svetový oceán – 361 mil. km²(71% rozlohy Zeme)
    
    - rozloha Zeme - 510 mil. km²
    
                                                               pevnina – 149 mil. km²(29% rozlohy Zeme)
    
    HYDROLÓGIA – študuje zákonitosti povrchových i podpovrchových vôd, zákonitosti vody v prírode a javy a procesy, ktoré v nej prebiehajú
    
    HYDROGEOGRAFIA – študuje vzťahy medzi hydrosférou a ostatnými zložkami krajiny
    
    OBEH VODY NA ZEMI
    
    - je spôsobený slnečnou energiou a zemskou príťažlivosťou
    
    - zahŕňa procesy: výpar, prenos vodných pár, kondenzácia, vznik zrážok, povrchový a podpovrchový odtok
    
    1. veľký (medzi oceánmi a pevninou)
    
    2. malý (nad oceánmi/nad pevninami)
    
    - bezodtokové oblasti – neodvodňované územie (púšť) alebo toky neodtekajú až do mora (napr. Tarim, Hilmand v strednej Ázii, Okavango v južnej Afrike)
    
    - príčinou sú klimatické podmienky (výpar a vsakovanie vody do podložia prevyšuje zrážky)
    
    - hlavne v suchých oblastiach (obratníky, vnútrozemie)
    
    HYDROSFÉRA - SVETOVÝ OCEÁN
    
    - svetový oceán – súvislá vodná plocha, ktorú tvoria všetky oceány a moria
    
    - oceány – časti svetového oceánu medzi kontinetmi
    
    Tichý oceán (Mariánska priekopa – 11 034 m)
    
    Atlantický oceán (Portorická priekopa – 8 648 m)
    
    Indický oceán (Sundská=Jávska priekopa – 7 450 m)
    
    Severný ľadový oceán (Grónske more – 4 846 m)
    
    - moria – časti oceánov vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi
    
    okrajové (Beringovo, Severné, Arabské)
    
    vnútorné (Stredozemné, Čierne, Červené)
    
    medziostrovné (Karibské, Jónske, Japonské)
    
    - zálivy – menšie časti oceánov/morí vnikajúce do pevniny (Biskajský, Botnický), niektoré majú vlastnosti okrajových morí, ale rešpektuje sa ich historický názov (Guinejský, Bengálsky, Mexický)
    
    - prielivy – zúžené časti oceánov/morí medzi pevninou, alebo medzi súšou a ostrovmi
    
    a. úzke (Gibraltársky, Bospor, Dardanely)
    
    b. široké (Davisov, Drakeov, Mozambický)
    
    - prieplavy - umelo vybudované (napr. Panamský, Suezský)
    
    RELIÉF DNA OCEÁNOV A MORÍ
    
    -pozri LITOSFÉRA - Základné jednotky oceánskeho dna
    
    POHYBY MORSKEJ VODY
    
    príliv a odliv
    
    vlnenie – príčinou je pôsobenie vetra – vlny eolického pôvodu → vlnu tvorí chrbát a priehlbina, vzdialenosť medzi nimi je výška vlny (napr. Atlantický oceán – 25 m, Baltské more – max. 5 m)
    
    príboj – nárazy morských vĺn na pobreží (má erozívne účinky)
    
    tsunami – vlny vyvolané zemetrasením alebo sopečnými podmorskými výbuchmi – 30-70 m, 800-1000 km/h (značné škody na pobreží – ničia ľudské obydlia, poškodzujú prístavné zariadenia)
    
    morské prúdy – prenášajú obrovské množstvo vody na veľké vzdialenosti, vplývajú na klímu priľahlých pevnín
    
    teplé (Golfský, Brazílsky, Východoaustrálsky, Kuro-šio)
    
    studené (Labradorský, Benguelský, Peruánsky, Oja-šio)
    
    VLASTNOSTI MORSKEJ VODY
    
    - salinita (slanosť) – celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v 1 kg morskej vody, udáva sa v ‰
    
    - priemerná - 35 ‰, najvyššia – Červené - 42 ‰ (Mŕtve - 270-350 ‰ - jazero), nízka - Čierne - 16-18 ‰, Baltské - 8 ‰
    
    - salinitu ovplyvňuje – výpar, zrážky, prítok riečnej vody, zamŕzanie a rozmŕzanie, pohyby morskej vody
    
    - čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakou salinitou - izohaliny
    
    - v rozdelení sa prejavuje pásmovitosť:
    
    oblasť rovníka – salinita sa znižuje (veľa zrážok, prítok riek)
    
    oblasť obratníkov – salinita sa zvyšuje (veľký výpar, málo zrážok)
    
    polárne oblasti – salinita sa znižuje (prítok riek, topiaci sa sneh a ľad, klesá teplota a výpar)
    
    - farba – závisí od obsahu organických a anorganických látok
    
    a. modrá (Červené) – voda chudobná na planktón
    
    b. zelená (Severné, Baltské) - voda s bohatým planktónom
    
    c. červená (Červené) – počas rozmnožovania červených rias
    
    d. žltohnedá (Žlté)– množstvo sprašových častíc, ktoré prináša rieka Chuang-che
    
    - hustota – závisí hlavne od teploty (s rastom klesá), salinity a tlaku (s rastom stúpa)
    
    - morská voda má vyššiu hustotu ako sladká
    
    - najvyššia – polárne moria, najnižšia - tropické oblasti
    
    - teplota – priemerná – asi 17ºC (povrchovej vrstvy vody) , najteplejší – Indický oceán (20ºC)
    
    - horizontálny prenos tepla uskutočňujú morské prúdy
    
    - morská voda zamŕza pri teplotách nižších ako 0ºC (obsah solí, napr. 35‰ pri teplote -1,9ºC)
    
    HYDROSFÉRA SÚŠE
    
    A. POVRCHOVÁ VODA = hydrografická sieť
    
    1. RIEČNA SIEŤ (=sústava vodných tokov)
    
    -väčšie - rieky, menšie potoky, s nepravidelným sklonom dna bystriny,
    
    -vodný tok tvorí: -hlavný tok + prítoky
    
    - prameň - miesto vzniku (podzemná voda vyviera na povrch, výtok z jazera, odtok z ľadovca)
    
    - ústie – miesto, kde rieka vteká do inej rieky, jazera, mora
    
    - vzdialenosť od prameňa k ústiu je dĺžka toku
    
    povodie – územie, z ktorého tok odvádza povrchovú aj podpovrchovú vodu
    
    úmorie – územie tvorené povodiami tokov, ktoré odvádzajú vodu do rovnakého mora
    
    rozvodie – hranica medzi povodiami čiara, ktorá vyznačuje hranicu medzi susednými povodiami - rozvodnica, medzi úmoriami hlavná rozvodnica
    
    prietok – množstvo vody, ktoré pretečie prietokovým profilom za sekundu (v m³.s^-1)
    
    vodný stav – výška hladiny nad zvoleným pevným bodom
    
    režim odtoku – zmeny prietoku počas roka (závisí od podnebia, geologického zloženia, georeliéfu a zdrojov, z ktorých je tok zásobovaný vodou – dážď, sneh, ľadovce)
    
      2. VODNÉ NÁDRŽE
    
    a. JAZERÁ - PRIRODZENÉ zníženiny zemského povrchu vyplnené vodou,
    
    -0,5% zásob sladkej vody (najväčšia zásobáreň: Bajkal – 23 000 km³)
    
    Vzniknuté činnosťou:
    
    1. endogénnych síl:
    
    -vulkanické – zaliate krátery vyhasnutých sopiek (napr. Crater Lake, Oregon; Lago di Bracciano, Taliansko, maarové jazerá)
    
    -tektonické – pri tektonických pohyboch - hlboké, pretiahnutý tvar (Bajkal, Tanganika, Titicaca, Kaspické a Mŕtve more)
    
    2. exogénnych síl:
    
    -ľadovcové – činnosťou ľadovca (karové - Veľké Hincovo pleso, hradené – napr. Ženevské, Lago di Garda)
    
    -krasové - zaplavením závrtov alebo škrapových polí (napr. Skadarské, Dinársky kras)
    
    -pobrežné – z častí morských zálivov (napr. Maracaibo)
    
    3. zmiešaného pôvodu (napr. tektonické-ľadovcové - Ladožské, Onežské, Veľké kanadské jazerá)
    
    b. UMELÉ – rybník, priehradná nádrž=umelo vytvorená vodná plocha, v ktorej sa zadržiava voda na rôzne účely:
    
    - ochrana pred povodňami
    
    - zásobovanie vodou
    
    - výroba energie
    
    - doprava
    
    - zavlažovanie
    
    - chov rýb
    
    - rekreácia
    
    B. VODA VIAZANÁ V SNEHU A ĽADE
    
    najväčší zdroj sladkej vody (24 mil. km³vody)
    
    16 mil km² povrchu pevnín
    
    ľadovce:        a. pevninské – 97% (Antarktída – 85%, Grónsko – 12%) b. horské – 3% (vysoké pohoria –Himaláje, Alpy, Kordillery, Kaukaz, Škandinávske vrchy)
    
    sneh – snehové vločky vytvárajú súvislú vrstvu – snehová pokrývka, ak teplota vystúpi nad 0°C, nastáva topenie snehu, zamrznutie zmäknutého snehu – firn
    
    snehová čiara – ohraničuje plochu zemského povrchu so súvislou snehovou pokrývkou
    
    C. PODPOVRCHOVÁ VODA
    
    a. pôdna (v pôde)
    
    b. podzemná (vypĺňa dutiny a pukliny hornín)
    
                c. krasová podzemná (vo vápencoch a dolomitoch)
    
    - pri striedaní nepriepustných a priepustných vrstiev je hladina podzemnej vody pod hydrostatickým tlakom – tzv. napätá=artézska
    
    - pramene – studené, teplé (37°C-50°C – termálne, nad 50°C – žriedla)
    
    - gejzíry – pravidelné erupcie preplynených vôd
    
    - termálne pramene a gejzíry sa vyskytujú v oblastiach s vulkanickou činnosťou
    
    H
    
    HYDROSFÉRA - písomka s váhou 2 (skupina A, B), 22 bodov
    
    1. Vysvetlite pojmy (výber 5 pojmov) (2 body):
    
    hydrosféra - hydrológia - hydrogeografia - svetový oceán - prieliv - prieplav - slanosť / salinita - izohaliny - príboj - tsunami - jazero - firn - priehradná nádrž - snehová čiara - bystrina
    
    2. Uveďte 1 príklad na (výber 8 geografických fenoménov) (2 body):
    
    a. bezodtokovú oblasť
    
    b. oceán
    
    c. záliv
    
    d. záliv v Európe / mimo Európy
    
    e. záliv s vlastnosťami okrajového mora
    
    f. úzky / široký prieliv
    
    g. prieplav
    
    h. teplý / studený morský prúd
    
    i. more s vysokou / nízkou salinitou
    
    j. more s modrou / zelenou / červenou / žltohnedou farbou vody
    
    k. jazero endogénneho / exogénneho / zmiešaného pôvodu
    
    l. jazero tektonické / vulkanické
    
    m. jazero ľadovcové / krasové / pobrežné
    
    n. ľadovcové jazero karové / hradené
    
    o. príklad výskytu kontinentálneho / horského ľadovca
    
    3. Hydrosféra zahŕňa vodu sústredenú v (výber min. 9 príkladov z 13): (2 body):
    
    4. Uveďte rozlohu svetového oceánu / pevniny z celkovej rozkohy Zeme 510 mil. km² (vyjadrenú v absolútnom čísle + v percentách) (1 bod):
    
    5. Vymenujte oceány podľa veľkosti (začnite najmenším / najväčším) + uveďte oceán s prívkastkom naj- (najplytší, najhlbší, najteplejší, najchladnejší) (2 body):
    
    6. Uveďte maximálnu hĺbku svetového oceánu a kde ju dosahuje / Uveďte názov najhlbšej oceánskej priekopy v Atlantickom a Indickom oceáne (1 bod):
    
    7. Rozdelenie morí + príklady (min 3 príklady ku každému) (2 body):
    
    8. Dopíšte príslušné názvy k jednotlivým častiam reliéfu oceánskeho dna podľa obrázku (2 body):
    
    pozri kapitolu LITOSFÉRA - Základné jednotky oceánskeho dna)
    
    9. Vymenujte základné druhy pohybov morskej vody (1 bod):
    
    10. Doplňte k definícii zodpovedajúci pojem v súvislosti s riečnou sieťou + definujte pojem (výber 1 pojmu + výber 1 pojmu): (1 bod):
    
    povodie / úmorie + rozvodie / rozvodnica / hlavná rozvodnica
    
    11. Doplňte k definícii zodpovedajúci pojem v súvislosti s riečnou sieťou (výber 1 pojmu) (1 bod):
    
    prameň - ústie - dĺžka toku - prietok - vodný stav - režim odtoku
    
    12. Jazerá vzniknuté činnosťou endogénnych / exogénnych síl (rozdelenie, vysvetlenie, príklady) (2 body)
    
    13. Definujte pojmy - podpovrchová voda (výber 1 pojmu) (1 bod)
    
    artézska voda - termálne pramene+výskyt - žriedla - gejzíry+výskyt
    
    14. Príklady využitia priehradných vodných nádrží (7 príkladov) (2 body)

Michal Dominik

Michal Dominik

OBEH VODY NA ZEMI

HYDROSFÉRA - SVETOVÝ OCEÁN

RELIÉF DNA OCEÁNOV A MORÍ

POHYBY MORSKEJ VODY

VLASTNOSTI MORSKEJ VODY

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie