Michal Dominik

- - ATMOSFÉRA
    
    -vzdušný obal Zeme
    
    ZLOŽENIE A VERTIKÁLNE ČLENENIE ATMOSFÉRY
    
    78% - dusík
    
    21% - kyslík
    
    1% - vzácne plyny (Ar, Ne, He, Cr, Xe)
    
    CO₂– pohlcuje dlhovlnné žiarenie a vysiela ho späť k povrchu ⮕ dochádza k druhotnému otepľovaniu povrchu = skleníkový efekt (chráni Zem pred intenzívnym ochladzovaním)
    
    -antropogénnymi činnosťami (spaľovanie fosílnych palív) sa zvyšuje koncentrácia CO₂+ intenzita skleníkového efektu a nastáva otepľovanie (zvyšovanie teploty ⮕ topenie ľadovcov ⮕ zvyšovanie hladiny oceánu ⮕ zatopenie pobreží)
    
    vodná para – do vzduchu sa dostáva výparom z pôdy, z vodných plôch a transpiráciou rastlín, hromadením vznikajú oblaky a zrážky
    
    1. TROPOSFÉRA – priemerne do 11 km (póly 8-9 km, rovník 17-18 km), prebiehajú tu meteorologické javy a procesy
    
    2. STRATOSFÉRA
    
    3. MEZOSFÉRA
    
    4. TERMOSFÉRA
    
    5. EXOSFÉRA
    
    Meteorológia - veda o počasí = okamžitý stav atmosféry na určitom mieste
    
    Klimatológia - veda o podnebí = dlhodobý režim počasia v určitej oblasti
    
    Poveternosť - približne rovnaký ráz počasia, ktorý trvá niekoľko dní
    
    Klimageografia - študuje klimatické pomery z geografického hľadiska (ako súčasť krajiny)
    
    METEOROLOGICKÉ PRVKY
    
    a. slnečné žiarenie – hlavný zdroj energie
    
    b. teplota– meria sa teplomerom, udáva sa v ˚C, s výškou klesá (o 0,65 ˚C na 100 m), zmeny, pri ktorých s výškou stúpa – teplotné inverzie
    
    c. tlak – meria sa tlakomerom, udáva sa v hPa, s výškou klesá
    
    d. prúdenie – vietor
    
    e. atmosférické zrážky – merajú sa zrážkomerom, úhrn zrážok sa udáva v mm,
    
    vertikálne – dážď, sneh; horizontálne – hmla, rosa, námraza, poľadovica
    
    f. výpar
    
    g. vlhkosť
    
    h. oblačnosť
    
    i. výška snehovej pokrývky
    
    Čiary, ktoré spájajú miesta a. s rovnakou teplotou=IZOTERMY
    
    b. s rovnakým tlakom=IZOBARY
    
    c. rovnakým úhrnom zrážok=IZOHYETY
    
    KLIMATOTVORNÉ ČINITELE
    
    a. geografická šírka – od rovníka k pólom klesá množstvo slnečného žiarenia
    
    b. všeobecný obeh atmosféry – prenos vzduchových hmôt
    
    c. vzdialenosť od oceánov a morí – stupeň kontinentality a oceanity
    
    d. oceánske prúdy – teplé, studené
    
    e. vlastnosti zemského povrchu – nadmorská výška, reliéf, pôda, vegetačný kryt, snehová pokrývka
    
    f. činnosť človeka – regionálne, globálne
    
    ATMOSFÉRICKÉ PROCESY
    
    - medzi zemským povrchom a atmosférou prebieha sústavná výmena tepla a vlahy
    
    - hlavným zdrojom procesov v atmosfére je slnečné žiarenie, ktoré sa mení na teplo a ohrieva vrchnú časť litosféry a hydrosféry, pedosféru a spodnú časť atmosféry
    
    - rozloženie teploty a zrážok je nerovnomerné, je výsledkom klimatotvorných činiteľov
    
    max 56,7˚C (Údolie smrti, USA), 57,8 ˚C - zrušené (Al Azízija, Líbya)
    
    max 26 460 mm/rok (Čerápundží, India - r. 1860-1861)
    
    min -89,2 ˚C (Vostok, Antarktída)
    
    min 0,9 mm (Iquique, Chile – 1991-2020)
    
    Zrážkové pásma:
    
    VLHKÉ TEPLÉ (20^o s. š - 20^o j. š.) – 1000-3000 mm/rok, náveterné strany pohorí – 10000 mm/rok
    
    SUCHÉ TEPLÉ (20^o - 30^o s. š / j. š.)    – 250 mm/rok
    
    VLHKÉ MIERNE (30^o -  60^o s. š / j. š.)    – 1000 mm/rok, klesá smerom do vnútrozemia na 250 mm/rok
    
    SUCHÉ STUDENÉ – 250 mm/rok (tuhé skupenstvo)
    
    VŠEOBECNÁ CIRKULÁCIA ATMOSFÉRY
    
    príčinou prúdenia vzduchu sú rozdiely v atmosférickom tlaku, vzduch prúdi z oblasti vysokého do oblasti nízkeho tlaku vzduchu
    
    horizontálna zložka pohybu sa nazýva vietor - rýchlosť a smer (odkiaľ vanie)
    
    Coriolisova sila (vzduchové hmoty sa vychyľujú na S pologuli napravo, na J pologuli naľavo)
    
    1. EKVATORIÁLNE PÁSMO NÍZKEHO TLAKU VZDUCHU (okolo rovníka 200-300 km)
    
    - smerom k obratníkom - antipasáty
    
    2. SUBTROPICKÉ PÁSMO VYSOKÉHO TLAKU VZDUCHU (obratníky)
    
    - smerom k rovníku - pasáty (SV pasát na S pologuli, JV pasát na J pologuli)
    
    - vanúce z pevniny sú suché, z oceánov vlhké (prinášajú výdatné pasátové dažde)
    
    3. MIERNE PÁSMO NÍZKEHO TLAKU VZDUCHU (mierne šírky)
    
    - prevládajú západné vetry
    
    4. POLÁRNE PÁSMO VYSOKÉHO TLAKU VZDUCHU (okolie pólov)
    
    - východné vetry
    
    VZDUCHOVÉ HMOTY              ATMOSFÉRICKÉ FRONTY
    
    arktická (antarktická)
    
                                                                                                                - arktický
    
    polárna (=miernych šírok)
    
                                                                                                                - polárny
    
    tropická
    
                                                                                                                - tropický
    
    rovníková (=ekvatoriálna)
    
    PODNEBNÉ PÁSMA ZEME (podľa B. P. Alisova, 1936)
    
    vzduchová hmota = vzduch, ktorý získal stykom s povrchom fyzikálne vlastnosti (teplotu, vlhkosť)
    
    -oceánska, pevninská; teplá (oteplenie), studená (ochladenie)
    
    atmosférický front = prechodná vrstva
    
    - studený, teplý; oklúzny - oblasť styku teplého a studeného
    
    1. ROVNÍKOVÉ (=EKVATORIÁLNE)
    
    - po celý rok rovníková (=ekvatoriálna) vzduchová hmota
    
    - vysoký výpar a teplota (24-28^oC), veľká vlhkosť, oblačnosť, výdatné zrážky (1000-3000 mm)
    
    2. SUBEKVATORIÁLNE (=PÁSMO TROPICKÝCH MONZÚNOV)
    
    - sezónne striedanie vlhkej ekvatoriálnej a suchej tropickej vzduchovej hmoty
    
    - letný a zimný monzún (hlavne J a JV Ázia)
    
    3. TROPICKÉ
    
    - suchý silne prehriaty tropický vzduch
    
    - priemerná teplota - 30-39^oC/najteplejší mesiac; 10-25^oC/najchladnejší mesiac
    
    - málo zrážok (do 250 mm/rok)
    
    - Z pobrežie - veľmi suché (púštne oblasti, napr. Z breh Sahary, Namib, Atacama)
    
    4. SUBTROPICKÉ
    
    - striedanie suchej tropickej (leto) a vlhkej polárnej (zima) vzduchovej hmoty
    
    - pevnina (oblasť púští) – leto-jasné, suché; zima-premenlivá so zrážkami
    
    - Z pobrežie (napr. oblasť Stredozemného mora - stredomorské) – leto-horúce suché; zima-mierna daždivá
    
    - V pobrežie (napr. V Ázia - Šanghaj, Tokio) – leto-teplé daždivé; zima-chladná suchá
    
    5. MIERNE
    
    - po celý rok polárna vzduchová hmota
    
    - premenlivosť počasia (cyklonálna činnosť)
    
    - pevnina (napr. Ukrajina) – leto-teplé; zima-studená s trvalou snehovou pokrývkou, menej oblačnosti a zrážok
    
    -Z pobrežie (napr. Z Európa - Veľká Británia) – leto-chladné; zima-teplá bez trvalej snehovej pokrývky, časté zrážky
    
    -V pobrežie (napr. V Ázia - Peking, Vladivostok) – leto-teplé vlhké; zima-chladná suchá
    
    6. SUBARKTICKÉ (bez ekvivalentu na J pologuli - ~~SUBANTARKTICKÉ)~~
    
    -v zime arktický, v lete polárny vzduch
    
    -leto-relatívne teplé krátke, zima-chladná dlhá
    
    7.ARKTICKÉ/ANTARKTICKÉ
    
    -arktický/antarktický vzduch po celý rok
    
    -priemerná teplota - 0^oC/najteplejší mesiac, málo zrážok (do 250 mm/rok)
    
    MONZÚNY
    
    - vzduchové prúdy vzniknuté v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov, počas roka menia svoj smer
    
    1. Letný monzún (=obdobie dažďov) - vanie z oceánu na pevninu
    
    - prináša veľké množstvo zrážok
    
    2. Zimný monzún (=obdobie sucha, príčinou je suchý chladný vzduch) - vanie z pevniny na oceán
    
    - bez zrážok
    
    ovplyvňujú poľnohospodársku úrodu (ryža), spôsobujú záplavy
    
    najväčšia oblasť - J a JV Ázia
    
    MIESTNE VETRY
    
    1. dolinový/horský – prúdi za slnečného dňa nahor/v noci nadol
    
    2. bríza - cez deň z chladnejšieho mora na teplejšie pobrežie, v noci naopak (brehy morí a jazier, napr. Kaspické more)
    
    3. fén (föhn) – padavý teplý suchý, z vysokých hôr do údolí (Alpy, Kaukaz)
    
    4. bóra – nárazovitý, studený, z relatívne nízkych hôr do údolí (napr. Jadranské more)
    
    TLAKOVÉ ÚTVARY
    
    vznikajú na styku studených a teplých vzduchových hmôt, najčastejšie v miernom pásme, postupujú od Z k V (vplyvom Z vetrov), prinášajú výrazné zmeny počasia
    
    tlaková níž (=cyklóna) – oblačnosť, zrážky (leto-dážď, zima-sneh), zmiernenie teplôt
    
    tlaková výš (=anticyklóna) – oblačnosť zaniká, jasno a sucho (leto-vysoké teploty, zima-silné mrazy)
    
    stredná Európa - najdôležitejší poveternostný prvok v strednej Európe + vplyv stabilných cyklón a anticyklón (islandská a iránska tlaková níž, azorská a sibírska tlaková výš)
    
    tropické oblasti – tropické cyklóny (Amerika - hurikány, Ázia-tajfúny, Indický oceán-orkány) - rozsah 200-500 km, prudký vietor, ničivé účinky

Michal Dominik

Michal Dominik

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie