Školský časopis

Utorok 2.10. 2018

O 7:30 miestneho času (čo je o 5 hodín menej ako na Slovensku) sme prileteli na letisko v Buenos Aires.  Hneď tu prišlo prvé nekonečné čakanie v rade na skontrolovanie cestovných dokladov pre následné vpustenie do krajiny. Keď si už každý v príletovej hale našiel všetku svoju batožinu, mohli sme sa presunúť o kúsok ďalej, a to do iného radu. Nasledovalo ďalšie čakanie,  tentokrát to bolo ale na autobus, ktorý nás odviezol priamo do olympijskej dediny, tá bola od letiska asi pol hodinu. Všade navôkol sme počuli pískanie píšťaliek a policajné majáky , ktoré nás sprevádzali počas celej cesty. Keď už sme sa konečne dostali do dediny, vystúpili sme a opäť sme len čakali. Už sme všetci začínali byť nervózni a unavení z toľkého cestovania a čakania. Po všetkých formalitách, registráciách, skeneroch sme sa konečne dostali za brány olympijskej dediny. Každý sa už tešil do postele. Predsa len po 15 hodinovom lete normálna posteľ poteší. Tak som prišla teda do izby a pozerám, izba bez postelí, bez nábytku. Vravím  si, tak toto asi nebude moje bývanie. Vedenie výpravy ma však vyviedlo z omylu. Dostala som správu, že postele prídu, ale musíme chvíľu počkať. Hovorím si: „ A je to tu zas“. Nič iné ako čakať mi nezostávalo. Keď už konečne som si mala kde ľahnúť, bol večer a ja šťastná, že po takom dlhom dni môžem ísť konečne spať.

3.10. - 6.10. 2018

Toto boli dni, kedy sme mali čas na spoznanie olympijskej dediny a rôznych aktivít v nej. Popri tom sme poskytovali rôzne rozhovory o tom,ako sa nám tu páči , čo robíme vo voľne dni a podobne. Naši reportéri sú veľmi zhovorčiví a veľmi zvedaví, čo na jednej strane je možno dobré, ale ja som z takýchto aktivít nie veľmi nadšená a pokiaľ je možnosť, radšej sa tomu vyhýbam. V tieto dni bol okrem tréningov čas naozaj úplne na všetko. Na spoznávanie iných športovcov, na zabávanie sa s cirkusantami na námestí, na rôzne večerné programy, ako bolo napríklad karaoke a v niektorých prípadoch možno aj na školské povinnosti.

Sobota 6.10. 2018 večer

To bol čas oficiálneho otvorenia mládežníckych olympijských hier. Opäť sme sa stretli celá slovenská výprava a autobusmi  sme sa dostali na hlavné námestie Buenos Aires, čo je zároveň najširšia ulica na svete. V strede nej je postavený veľký obelisk, ktorý tvoril hlavné pódium celého otvorenia. Otvorenie začalo predstavením všetkých štátov,  pokračovalo vyzdvihnutím olympijských kruhov, to bolo sprevádzané akrobatickými tanečníkmi. Neskôr začalo predstavovanie športov, ktoré sa uskutočnilo pomocou akrobacie, kedy tanečníci boli zavesení na lanách na vysokom obelisku. Keď tento program skončil, nasledovalo skladanie sľubov a  veľký ohňostroj. Po programe sme sa všetci presunuli späť do dediny.

Nedeľa 7.10. 2018 

Toto bol deň mojich  pretekov. Vtedy som sa prvýkrát v mojom živote postavila na štart bicrosových pretekov. Nebola som veľmi v strese, pretože som nemala čo stratiť. Mala som jednoducho len prísť do cieľa bez zranenia, čo sa mi podarilo. Odjazdila som 3 kvalifikačné jazdy, z ktorých prvé štyri najlepšie postupovali ďalej. Ja som nesklamala, čiže som nepostúpila a moje prvé preteky v živote som bez zranenia ukončila. Bol to naozaj veľký zážitok a adrenalínová spomienka, na ktorú určite tak ľahko nezabudnem. Pretože ísť na olympiádu v inej ako mojej disciplíne ,na bicykli, na ktorom som sedela dokopy štyrikrát a postaviť sa na štart s dievčatami, ktoré to robia od malička, bola pre mňa naozaj veľká výzva a zážitok na celý život.

Pondelok 8.10. 2018

A teraz začalo moje voľno. Ráno som si pospala, naraňajkovala a nič ma nemuselo trápiť. Išla som povzbudiť kamarátov na ich súťaže, popozerala som neďaleké obchody a aby som úplne nevyšla z cviku, zašla som do posilňovne. A takto vyzeral celý môj týždeň.

Sobota 13.10. 2018

Rozhodli sme sa ísť pozrieť do mesta.  Nastúpili sme do autobusu , ktorý nás doviezol priamo do centra. Cieľom bolo nakúpiť nejaké suveníry. Keď sme vošli do jednej z hlavných ulíc, nie veľmi príjemne nás prekvapil neporiadok po zemi a pomerne zničené budovy .  Je tu cítiť, že životná úroveň tu nie je na veľmi vysokej úrovni, aspoň v tejto časti mesta nie. Na mnohých rohoch budou vidieť sedieť celé rodiny s deťmi, ktoré sú odkázané na príspevky okoloidúcich turistov. Naozaj to na mňa nezapôsobilo dobrým dojmom.

Nedeľa 14.10. 2018

Deň, kedy začali cyklistické preteky. Mojou úlohou počas všetkých dní pretekov bolo  starať sa o pohodlie pretekárov pred štartom. Samozrejme chodila som ich aj povzbudzovať . Služba mi skončila vo štvrtok, kedy už bolo po všetkých pretekoch.

Piatok 19.10. 2018

Deň, kedy sme sa balili, upratovali a hľadali všetky dovtedy zapatrošené veci. Večer sme sa už len zúčastnili záverečného ceremoniálu.

Autorka fotografií: R.Paulechová