Michal Dominik

OBYVATEĽSTVO

 

VÝVOJ POČTU OBYVATEĽSTVA

 

Na vývoj počtu obyvateľstva vplývali:

 

1. faktory podporujúce rast

(prírodné bohatstvo, vedecké poznatky, technické objavy, ekonomický rozvoj)

1. faktory spomaľujúce rast

(epidémie, vojny, hladomory, rasové prenasledovanie, prírodné katastrofy)

 

Obdobia v raste počtu obyvateľov:

 

A. NEOLITICKÁ REVOLÚCIA(7. – 6. tisícročie p.n.l.)

-prechod od zberu plodín a lovu k poľnohospodárstvu, vznik trvalých sídel, obrábanie pôdy, chov zvierat

 

B. PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA( zač. v 18. storočí v Anglicku)

-prechod od manufaktúry ku kapitalistickej továrni, rast počtu mestských obyvateľov (napr. 19. st. – Veľká Británia – z 9 na 33 mil.)

 

C. DEMOGRAFICKÁ REVOLÚCIA(4 fázy)

1. malý prírastok - vysoká pôrodnosť aj úmrtnosť
2. pokles úmrtnosti
3. pokles pôrodnosti
4. nízky prírastok, ktorý prechádza do úbytku

 

Počet obyvateľov Zeme – 6,8 mld. (2010), 7,1 mld. (2013), 7,5 mld. (2019), 7,7 mld. (2020), 8,1 mld. (2024)

 

Prognózy OSN:

 

r.2050 - 9,2 mld. ľudí, Čínu predchádza India

r.2300 – stabilizácia obyvateľstva - nulový rast, rozvoj kvalitatívnych znakov   (vzdelanie, úroveň bývania, kultúrna úroveň atď.)

 

ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA

 

-nerovnomerné (1/2 obyvateľstva obýva 5% súše, 1/3 plochy je neosídlená)

 

Ukazovateľ rozmiestnenia obyvateľstva – hustota zaľudnenia (pomer počtu obyvateľov a rozlohy územia)

 

-priemerná hustota zaľudnenia - 43 obyv./km², Bangládeš – 980 obyv./km², r. 2015 - 1100 obyv./km², r. 2021 - 1200 obyv./km² 

 

-extrémne vysoká hustota zaľudnenia -        Monako, Macao (18tis. obyv./km²)

Hongkong, Singapur (6tis obyv./km²)

 

-nízka hustota zaľudnenia – oblasti s chladným, suchým, horúcim alebo vlhkým podnebím (polárne oblasti, vysokohorské územia, púšte, dažďové lesy), Mongolsko – 1,7 obyv./km² , r. 2015 - 1,9 obyv./km²

 

EKUMÉNA (územie osídlené a hospodársky využívané) – 43% súše

ANEKUMÉNA (územie neosídlené a hospodársky nevyužívané) – 19% súše

SUBEKUMÉNA (prechodne obývané územie) – 37%

 

Faktory ovplyvňujúce osídlenie:

a. prírodné  

          1. vzdialenosť od morského pobrežia (50% obyvateľstva žije do 200 km od pobrežia)

          2. nadmorská výška (60% obyvateľstva žije do 200 m.n.m.)

          3. podnebie (väčšina obyvateľstva žije v miernom a teplom pásme)

b. socioekonomické (vyvíjali sa postupne)

          1. poľnohospodárstvo (kvalitné pôdy, vhodná klíma)

          2. priemysel (ťažba a spracovanie nerastných surovín)

          3. urbanizácia (obyvateľsvo sa sústreďuje v mestách)

 

HLAVNÉ ZOSKUPENIA OBYVATEĽSTVA

 

1. V Ázia – V a SV Čína, Japonsko (Honšú), Kórejský polostrov, Taiwan
2. J a JV Ázia – India, Bangládeš, Pakistan, Indonézia
3. Z Európa – Benelux, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko – Porúrie, Porýnie
4. SV USA, JV Kanady
5. JZ USA (Kalifornia)
6. JV Brazília, La Plata (Argentína, Uruguaj)
7. dolný tok a delta Nílu
8. JV Austrália

 

 

1. podľa kontinentov:

Eurázia	72,3%
Afrika	13,5%
Južná Amerika	8,5%
Severná Amerika	5,1%
Austrália a Oceánia	0,6%

1. podľa štátov:

1	Čína	1,4mld.
2	India	1,4mld.
3	USA	336mil.
4	Indonézia
5	Pakistan
6	Nigéria
7	Brazília
8	Bangládeš
9	Rusko
10	Mexiko

DYNAMIKA OBYVATEĽSTVA

 

1. PRIRODZENÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

- zahŕňa pôrodnosť a úmrtnosť (nepriamo sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť, chorobnosť)

PÔRODNOSŤ (NATALITA)

• počet narodených za určité obdobie (N)
• klesajúca tendencia
• priemer 18‰ (2021) (pokles z 21‰)

ÚMRTNOSŤ (MORTALITA)

• počet zomretých za určité obdobie (M)
• klesajúca tendencia
• priemer 8 ‰ (2021) (pokles z 9‰)

-  P_P=N-M   - rozdiel medzi počtom narodených (N) a zomretých (M) 

      ak N˃M – prirodzený prírastok - súčasnosť 10-11‰ (2021) (pokles z 15‰), 

                                                          ročne pribudne 80 mil. (nárast zo 76 mil)

      ak N˂M – prirodzený úbytok

 

2 typy populácií:

1. vyspelé (Európa, Severná Amerika, Austrália) 

               -P_P= do 5 ‰ (nízka pôrodnosť aj úmrtnosť, prirodzený úbytok) (pokles z 5-10‰)

             -obyvateľstvo starne = demografické starnutie

             -prevaha žien, zvýšená zamestnanosť žien

2. menej rozvinuté (Ázia, Afrika, Latinská Amerika)

             -P_P=10-25 ‰ (vysoká pôrodnosť) (pokles z 30‰)

             -ľudia sa nedožívajú vysokého veku

             -prevaha mužov (moslimské krajiny)

 

2. MECHANICKÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

 

A. MIGRÁCIA (SŤAHOVANIE)– zmena trvalého bydliska, dvojsmerný pohyb

 

1. IMIGRÁCIA (PRISŤAHOVANIE)
2. EMIGRÁCIA (VYSŤAHOVANIE)

 

REEMIGRÁCIA – návrat emigranta do vlasti

 

Faktory migračných pohybov:

1. emigračné (vojny, prírodné katastrofy, prebytok obyvateľstva, ekonomická kríza, nedostatok potravín-hlad)
2. imigračné (lacná pôda, voľné pracovné miesta)

 

Príklady migrácie:

1. z Európy do Ameriky (2.pol.19.st.+zač.20st.) – 70 mil. obyv.
2. náboženské dôvody - medzi Indiou a Pakistanom (moslimovia do Pakistanu, hinduisti do Indie)
3. násilná (deportácie černošského obyvateľstva z Afriky do Ameriky, židovského obyvateľstva počas 2. svetovej vojny)
4. európska migračná kríza (od roku 2015) – z Blízkeho a Stredného východu (Sýria, Afganistan, Irak) a subsaharskej Afriky do krajín EÚ (hlavne Nemecko)

B. DOČASNÁ ZMENA POBYTU– zmena bydliska na určitý čas, miesto trvalého bydliska sa nemení (robotníci, vysokoškoláci)

C. DOCHÁDZKA DO ZAMESTNANIA A DO ŠKÔL– pravidelný pohyb na rovnakej trase v rovnakom čase

D. NEPRAVIDELNÉ DOČASNÉ POHYBY (TURBULENCIA) – za účelom cestovného ruchu, rekreácie, služobné cesty, cesty do zahraničia

 

3. CELKOVÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

 - výsledok prirodzeného a migračného pohybu 

P=N-M + I-E

 

 

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

 

3 skupiny znakov:

1. BIOLOGICKÉ (pohlavie, vek, rasa)
2. KULTÚRNE (vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo)
3. EKONOMICKÉ (zamestnanosť)

 

PODĽA POHLAVIA

 

• počet mužov a žien je približne rovnaký (rodí sa viac chlapcov, vyššia úmrtnosť mužov)

 

PODĽA VEKU

 

1. predproduktívny (0-15 rokov)
2. produktívny (15-65 rokov)
3. poproduktívny (nad 65 rokov)

 

Na zobrazenie vekovej štruktúry sa používa VEKOVÁ PYRAMÍDA

 

1. progresívny typ (tvar pyramídy)– vysoký podiel mladého obyvateľstva, každý nasledujúci ročník je početnejší
2. stacionárny typ (tvar zvona)– každý rok približne rovnaký počet narodených
3. regresívny typ (tvar urny)– zmenšovanie počtu narodených
4. typ vymierajúcej populácie (tvar kvapky)– chýba detská zložka

 

PODĽA RASY

 

Rasa– skupina ľudí, ktorých spája dlhodobý spoločný vývoj, počas ktorého sa u nich vytvorili vplyvom určitého prostredia rovnaké morfologické a fyziologické znaky (farba pleti, farba a tvar vlasov, očí, tvar lebky, nosa a pod.)

 

Všetky rasy sú úplne rovnocenné, celé ľudstvo je jeden biologický druh – Homo sapiens

 

           1. EUROPOIDNÁ (BIELA) – 45%

    Európa, S a J Amerika, Austrália, Nový Zéland, India, Z Sibír, S Afrika + JZ Ázia (Arabi)

           2. MONGOLOIDNÁ (ŽLTÁ) – 40%

     V, SV a JV Ázia

     pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni - Severná a Latinská, Inuiti - S Severnej Ameriky)

3. EKVATORIÁLNA (ČIERNA) – 11%

            a. NEGROIDNÁ - 10%

                Afrika na J od Sahary, S a Stredná Amerika, Brazília

              b. AUSTRALOIDNÁ – 1%

                pôvodní obyvatelia Austrálie a Oceánie

4. ZMIEŠANÉ – 4%

            a. MESTIC (beloch+indián)

            b. MULAT (beloch+černoch)

            c. ZAMBO (černoch+indián)

 

NÁRODNOSTNÁ A JAZYKOVÁ ŠTRUKTÚRA

 

Národ– spoločenstvo ľudí, ktoré má spoločný historický vývoj, jazyk, územie, kultúru, spôsob života, tradície (2000 národov)

Národnosť– príslušnosť k určitému národu

Jazyk– dorozumievací prostriedok medzi ľuďmi

 

 najpočetnejšie národy:

1. Číňania
2. Hindustánci (India)
3. Američania (USA)
4. Bengálčania (Bangládeš)
5. Brazílčania
6. Rusi (Rusko + býv. ZSSR)
7. Japonci
8. Mexičania
9. Pandžábci (Pakistan)
10. Nemci

 najpoužívanejšie jazyky:

1. čínština
2. angličtina – osobitné postavenie - používa sa vo vedeckom styku, kultúre, diplomacii (400 mil.)                                           (Veľká Británia, USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland)
3. španielčina (Španielsko, Latinská Amerika)
4. hindčina (India)
5. arabčina (S Afrika, Arabský polostrov)
6. bengálčina (Bangládeš)
7. portugalčina (Portugalsko, Brazília)
8. ruština (Rusko + býv. ZSSR)
9. japončina
10. nemčina (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko)
11. francúzština (Francúzsko, býv. kolónie v Afrike)

Geneticky príbuzné jazyky tvoria jazykové rodiny (30), ktoré sa členia na jazykové skupiny, napr.

1. indoeurópska jazyková rodina (najväčšia, 40%):

                 a. slovanská (Slováci, Česi, Poliaci, Rusi, Srbi, Bulhari , ...)

                 b. germánska (Nemci, Rakúšania, Angličania, Švédi, Nóri, ...)

                 c. románska (Taliani, Španieli, Francúzi, Rumuni, ...)

                 d. baltská (Lotyši, Litovci)

                 e. keltská (Íri, Škóti, Walesania , ...)

                 f. indoiránska (Hindustánci, Bengálčania, Pandžábci, Rómovia, Kurdi)

2. čínskotibetská jazyková rodina (17%)

3. uralská jazyková rodina, napr. ugrofínska (Maďari, Fíni, ...)

 

NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA

 

Náboženstvo – určitá forma spoločenského vedomia, ovplyvňuje:

1. kultúru, morálku, správanie
2. populačné javy a procesy
3. môže byť motívom rozporov medzi národmi (srbsko-chorvátsko-bosniansky, arabsko-izraelský konflikt)

svetové:

1. KRESŤANSTVO                                                                                                                                 

      a. rímskokatolícka cirkev – J, Z, Stredná Európa, Latinská Amerika                                                       

      b. pravoslávna cirkev (ortodoxní) – V, JV Európa                                                                                          

      c. protestantská cirkev – S Európa, Veľká Británia, USA, Austrália                                                                              

2. ISLAM – S Afrika, JZ, JV Ázia

3. BUDHIZMUS– J, JV Ázia                                                                                                                                       -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------                                          národné:                                                                                                                                                 

1. HINDUIZMUS– India

2. ŠINTOIZMUS – Japonsko

3. JUDAIZMUS – Izrael

4. ANIMIZMUS – domorodé kmene v Afrike a Amerike

 

PODĽA VZDELANIA

1. základné
2. stredné
3. vysokoškolské

Negramotnosť (analfabeti) - 750 mil. (pokles), 2/3 ženy

                                              - menej rozvinuté (najmä J Ázia a Afrika)

Najnižšia gramotnosť – Afrika (Sahel - 27% Čad, 30-40% Mali, Burkina Faso, Niger, Somálsko)

                                         Ázia (37% Afganistan)