Michal Dominik

ÁZIA

-44 mil. km² (najväčší svetadiel)

 

POLOHA

-S pologuľa (pevnina), J pologuľa (ostrovy)

 

-členité pobrežie, 69000 km

-S - SĽO, Karské, Laptevovcov, Východosibírske; Tajmýrsky polostrov; Severná Zem, Novosibírske, Wrangelov 

-V - TO - Beringov prieliv (od SA), Beringovo, Ochotské, Japonské, Kórejský prieliv, Žlté, Východo- a Juhočínske, Filipínske; Kamčatka, Kórejský; Kurily, Sachalín, Japonské, Taiwan, Filipíny,  

-J - IO, Suezský + Červené (od Afriky), Arabské; Perzský, Bengálsky; Arabský (1. miesto vo svete - 2 730 000 km²), Predná a Zadná India, Malajský, Maledivy, Cejlón,

rozhranie s TO - Malé a Veľké Sundy (Kalimantan=Borneo - 1. miesto v Ázii, 3. miesto vo svete, Sumatra, Jáva) 

-Z - Malá Ázia; Cyprus

 

POVRCH

-najvyšší bod Zeme – Mount Everest (8848 m), najnižší bod Zeme – breh Mŕtveho mora (-410 m)

-priemerná nadmorská výška – 940 m

-najvyššie pohoria – alpsko-himalájske vrásnenie

-Pamír - spája Ťanšan, Hindukúš, Karakoram, Kunlun a Himálaje (najvyššie pohorie sveta)

-Kaukaz, Altaj

-Tibetská náhorná plošina (najrozsiahlejšia, najvyššie položená na svete - 2 mil. km², 4000-5000 m)

 

-Indogangská, Veľká čínska – svetové obilnice (ryža, pšenica)

-Mezopotámska – zavlažovanie, Západosibírska – močiare, lesy, Turanská – púštny ráz

 

-časté prírodné katastrofy (sopečná činnosť - Dekanská plošina, mohutné vrcholy od Kamčatky cez Japonsko do Indonézie, zemetrasenia, tsunami)

 

KLÍMA

-všetky pásma (prejavuje sa oceanita a kontinentalita)

            -arktické (ostrovy SĽO)

            -mierne (najväčšia časť)

            -tropické (JZ Ázia - najsuchšie)

            -monzúnové (J a JV Ázia)

            -rovníkové (ostrovy)

           

VODSTVO

-SĽO - sibírske veľtoky Ob, Jenisej, Lena

-TO - Amur, Huang He (zavlažovanie), Chang Jiang=Jang-c´ťiang (najdlhšia rieka Ázie – 5500 km), Mekong

-IO - Eufrat a Tigris (zavlažovanie), Indus a Ganga (posvätná rieka hinduistov), Brahmaputra, Iravadi, Salwin

 

-Kaspické more (1. miesto vo svete, 371 000 km²), Bajkal (najhlbšie na svete, 1620 m), Aralské jazero (vysychá, ekologická katastrofa), Balchašské, ľadovcové jazerá (vysokohorské oblasti - napr. Issyk Kuľ)

 

FLÓRA A FAUNA 

-tundra (S)

-tajga (od Západosibírskej nížiny po TO)

-stepi (vnútrozemie)

-polopúšte a púšte (Nafud, Rub al-Cháli, Karakum, Kyzylkum, Taklamakan, Gobi)

-monzúnový les (monzúnová Ázia) – tiger bengálsky, slon indický

-dažďový rovníkový les - bujná vegetácia, orangutan

 

OBYVATEĽSTVO

-najľudnatejší (3,9 mld. obyv., 60% populácie, 2/3 v Číne a Indii)

-najhustejšie osídlený (87 obyv./km²) – najviac (V Ázia – V Čína, Kórea, S Vietnam, Taiwan, Japonsko, J Ázia – Indogangská nížina, delta Gangy, pobrežie), neobývané – púšte, vysoké pohoria, náhorné plošiny, S Ázia ( tajga a tundra)

-národnostné a náboženské zloženie – veľmi zložité

-Číňania-Chanovia (1,2 mld.), viac ako 100 mil. – Hindustánci, Bengálčania, Bihárčania, Pandžábci (India, Pakistan, Bangládeš), Malajci, Japonci

-vyše 1000 jazykov

-islam, budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, judaizmus, šintoizmus, ...

 

SÍDLA

-väčšina na vidieku, urbanizácia (40%), Singapur (100%)

-mestské aglomerácie – Tokio (1. m. vo svete), Bombaj, Šanghaj, Dillí, Peking, Soul

 

HOSPODÁRSTVO

-poľnohospodárstvo – uživiť obrovskú populáciu, využíva sa len malá časť

-najvýznamnejší producent ropy a plynu, uhlie, rudy

-hospodárske rozdiely

-najvyspelejšie – Japonsko, J Kórea, Taiwan, Singapur, Izrael

-rýchlo sa rozvíjajúce – Čína, J, JV Ázia

-nerastné bohatstvo – JZ Ázia (ropa)

-stagnujú, resp. upadajú – štáty po rozpade ZSSR

-nerozvinuté – patria k najchudobnejším na svete – Afganistan, Nepál, Mjanmarsko, Laos, Východný Timor, Jemen

-lacná, disciplinovaná pracovná sila (investory)

-najviac spotrebného tovaru (špičková kvalita – Japonsko alebo nízka cena – Čína)

-dopravná infraštruktúra (rozdiely) – vyspelá (Japonsko), takmer neexistujúca (Timor, Afganistan),

-námorná (náklady), letecká (osoby)

-CR – mnoho prírodných a kultúrnych zaujímavostí

 

STREDNÁ ÁZIA (=CENTRÁLNA)

-v minulosti región stepných kočovníkov a obchodných miest

-územie ovládlo cárske Rusko, neskôr ZSSR, časť Ćína

 

-vnútrozemské, izolovaná poloha (nevýhoda pre dopravu)

-Kaspické more

 

-Turanská a Kaspická nížina, Kazašská plošina (prevažne step)

-Altaj, Ťanšan, Pamír

-púšte Karakum, Kyzylkum

 

-najkontinentálnejší charakter (zo všetkých častí sveta)

 

-S Kazachstanu – Irtyš, zvyšok bezodtoková oblasť (Aralské jazero, Amurdarja, Syrdarja)

 

-republiky (od 1991 po rozpade ZSSR), členovia SNŠ

 

-najvyššia hustota - Ferganská dolina (Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko) - poľnohospodárstvo, pastierstvo, ťažba

-pestrá štruktúra, napätie a konflikty

-vlastné obyvateľstvo a jazyk (napr. Kazachovia - kazaština, Uzbeci - uzbečtina, atď.) - islam (Uzbekistan - 88%, Turkménsko - 87%, Kirgizsko - 70%, Kazachstan - 50%

-Rusi - ruština (najviac Kazachstan - S) - pravoslávni

 

-chudobné krajiny

-bavlna, ovocie, zelenina, ďatle, figy, vlna (vývoz)

-ropa+plyn (Kazachstan, Turkménsko, Uzbekistan), urán (Kazachstan - 1. miesto vo svete), uhlie, farebné a vzácne kovy (kvalitný antimón - Kirgizsko, Tadžikistan)

 

-cestovný ruch – nerozvinutý (horské oblasti, historické mestá)

 

KAZACHSTAN

-najväčší

-Astana (od 1997), najväčšie Almaty, Karaganda (priemyselné centrum)

-kozmodróm Bajkonur (prenajatý Rusku)

UZBEKISTAN

-najľudnatejší+najhustejšie zaľudnený (27 mil., 51 ob/km²)

Taškent (najväčšie mesto regiónu), historické mestá Samarkand, Buchara

TURKMÉNSKO

-Ašchabád

-nesebestačný vo výrobe potravín

TADŽIKISTAN

Dušanbe

-90te roky - občianska vojna (20tis. životov, 500tis. utečencov)

KIRGIZSKO

-Biškek, Oš, Ďzalalabad

 

JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA

-11 štátov, pevnina – polostrovy (Zadná India, Malajský) + ostrovy (Veľké a Malé Sundy, Filipíny)

-oblasť rovníka - pralesy a džungle (slony, tigre, opice, hady)

-časté prírodné katastrofy (sopečné erupcie, zemetrasenia, tsunami, tajfúny - najmä Filipíny)

 

Polostrov Zadná India

-5 štátov

-hornaté (Laos, Mjanmarsko)

-Mekong (riečna doprava)

-vlastné jazyky (napr. thajčina, vietnamčina) + francúzština, angličtina

-budhizmus (Thajsko-95%, Kambodža-88%, Mjanmarsko-83%), animizmus (horské kmene - Laos, Mjanmarsko)

-chudobné, pitná voda (Laos, Kambodža- väčšina nemá prístup), prostitúcia + AIDS (Thajsko-530tis., Vietnam-280tis.)

-ryža (Thajsko, Vietnam – poprední vývozcovia), kukurica, tabak, káva, čaj, korenie, podzemnica olejná, ovocie, bavlník

-mak (surové ópium na výrobu heroínu) v odľahlých horských oblastiach (Mjanmarsko - 1. miesto vo svete, Thajsko, Laos = tzv. zlatý trojuholník, Laos - legálne)

-vzácne drevo (teak), bambus  (napr. Vietnam – spôsobuje vážne ekologické problémy)

-rozvoj CR

 

MJANMARSKO

-býv. Barma

-vojenská diktatúra, porušovanie ľudských práv, cenzúra internetu

-Barmania (70%) + 135 etnických skupín (napr. Karenovia 7% – boje za nezávislosť, hr. s Thajskom)

-Nepjito (od 2005), najväčšie Rangún (býv. hl. mesto, prístav, obchodné stredisko), Mandalaj

-drahokamy

 

THAJSKO

-býv. Siam

-kráľovstvo

-Thajčania (86%) + utečenci

-Bangkok

-ázijský tiger, textilný, strojársky

-CR – príroda, pláže, sochy Budhu, prostitúcia+sexturizmus (1. miesto vo svete)

 

LAOS 

-vnútrozemský

-komunistický (vláda jednej strany)

-Laosania (97%)

-Vientiane

-hospodársky pokrok

-výroba elektriny (vývoz do Thajska)

-málo železníc (1994 Most priateľstva cez Mekong - prvé spojenie s Thajskom)

 

KAMBODŽA

-býv. Kampučia, kráľovstvo

-Kméri (92%), kmérčina (úr.)

-Červení Kméri (1975-1979) – krvavá vláda (Pol Pot), genocída (2 mil., celá generácia lekárov, učiteľov, právnikov, nedostatok kvalifikovaných síl)

-Phnompenh

-malé nerastné bohatstvo (2005 – objavené ložiská ropy a plynu)

-textilný

 

VIETNAM

-od 1976 - spojením Severného (Hanoj) a Južného (Saigon)

socialistický (vláda jednej strany) 

-Vietnamci (87%)

-500tis. utieklo počas vojny (1964-1975), ekonomická a politická emigrácia trvá dodnes (SR, ČR)

-Hanoj (riečny prístav), Hočiminovo Mesto (býv. Saigon, námorný prístav)

 

Malajský polostrov + ostrovná oblasť

-6 štátov, 3 malé (najmenší Singapur - 710 km², Brunej, Východný Timor)

-časť Malajci, Číňania (Malajzia, Singapur, Brunej), vlastné jazyky (napr. malajčina, indonézčina, filipínčina) + angličtina

-islam (Indonézia-87% - najväčšia populácia na svete), kresťanstvo (Filipíny, Východný Timor)

-bohaté, stabilné (Brunej, ázijské tigre Malajzia, Singapur), chudobné (Východný Timor)

-ropa, plyn, rudy

-rozvoj CR

 

MALAJZIA

-hornatý, J-nížiny, pobrežie - bažiny 

-kráľovstvo, federácia (13 štátov+3 teritóriá)

-Kuala Lumpur (Petronas Twin Towers – 452 m)

 

SINGAPUR

-ostrov Singapur + priľahlé ostrovčeky

-mestský štát

-5,4 mil.obyv., 8200 ob./km² (stred hl. mesta – 150tis. ob./km²)

-Singapur (strategická poloha, patrí k najčistejším miliónovým mestám)

-finančné, obchodné centrum svetového významu, hospodársky zázrak (od 60. rokov)

-neexistuje povinná školská dochádzka

 

BRUNEJ

-SZ Bornea (2 územia oddelené Malajziou)

-sultanát (patrí k najstarším monarchiám – súčasná dynastia od 1368)

-Bandar Seri Begawan

-obyv. neplatí dane

-do 2006 - nulový štátny dlh (okrem Lichtenštajnska a Palau)

 

INDONÉZIA

-najväčšia ostrovná a sopečná oblasť na svete (17 500 ostrovov, 150 aktívnych sopiek)

-Veľké a Malé Sundy (Borneo, Sumatra, Jáva + Bali, Moluky)

-jazero Toba

-280 mil., 145 obyv./km² (Jáva - najľudnatejší na svete, 1200 obyv./km², Borneo 26 obyv./km²)

-Javánci - 45%, Sundovia -14% + 300 etnických skupín

-Jakarta, Surabaja (prístav)

-plantáže - káva, kaučuk, čaj, banány, kokosy (1. miesto vo svete), tabak, korenie

-potravinársky, textilný

 

VÝCHODNÝ TIMOR

-SV ostrova Timor

-od 2002 (predtým provincia Indonézie, 23 rokov vo vojnovom stave - 250 tis. obetí)

-Timorčania, tetumčina+portugalčina (úr.)

-Dili (70tis.)

-ryža, rybolov

-ropa, plyn, drevo

-bez železníc

 

FILIPÍNY

-7000 ostrovov (800 obývaných) - hornaté, sopečné, najväčšie Luzon (hl. mesto) a Mindanao (najvyšší vrch - sopka Apo, 2594 m)

-Filipínci (40%)

-Manila, najväčšie Quezon

-kokosy (2. m. vo svete - dužina tzv. kopra)

-Veľká noc – dobrovoľné ukrižovanie zaživa (Luzon - domorodci)

 

VÝCHODNÁ ÁZIA

-veľkú časť zaberá Čína, Mongolsko + Kórejský polostrov, Japonské ostrovy a Taiwan

KÓREJSKY POLOSTROV

-hranica medzi Južnou a Severnou Kóreou – 38. rovnobežka (línia stretnutia amer. a sov. vojsk počas 2. sv. vojny)

-homogénne - Kórejčania, kórejčina

-budhizmus, konfuciánstvo, kresťanstvo

-ryža, ovocie, zelenina, zemiaky, rybolov

JUŽNÁ KÓREA

Soul, Pusan – najväčší prístav

ázijský tiger - strojársky (Kia, Hyundai), elektrotechnický (Samsung, LG)

SEVERNÁ KÓREA = KĽDR

-lesy (70%)

-komunistický, vláda jednej strany

-Pchjongjang (viac ako 1 mil.) – najväčší prístav

-mestá – priemysel, vidiek – poľnohospodárstvo (1/3 zamestnaných) 

-nesebestačná v produkcii potravín – hladomory

-CR - obmedzený, pod prísnou štátnou kontrolou

MONGOLSKO

-rozľahlý (púšť Gobi, polopúšte a stepi)

-riedko osídlený (1,9 obyv./km² 1. miesto vo svete)

-Mongoli, mongolčina, budhizmus

-Ulanbátar (1 mil., jediné mesto nad 100tis.)

-chudobný

-tradičné stepné pastierstvo (jaky, ovce, kozy, dobytok, kone, ťavy)

-uhlie, rudy, V Gobi – ropa

TAIWAN

-ostrovný, hornatý, Z – husto osídlená nížina

-Taipei

-ázijský tiger - elektronika

ČÍNA

-patrí k najstarším štátom, rozlohou 4. m. vo svete

-pobrežie 11 000 km (Žlté, Východočínské a Juhočínske more)

 

-Pamír, Ťan-šan, Kunlun, Himaláje (Mt. Everest – hranica s Nepálom), Juhočínske vrchy

-medzi pohoriami – panvy (Tarimská, Džungárska), preliačiny (Turfanská - najnižšie miesto, -154 m, karavánová „hodvábna cesta“), náhorné plošiny (Tibetská), púšte a polopúšte (Taklamakan, Gobi), kotliny, stepi, 

-Veľká čínska (najúrodnejšia), Severočínska nížina

 

-mierne (najväčšia časť, Z-kontinentálne, V-oceánske)

-subtropické + tropické (J - tajfúny)

 

-Jang-c´ťiang, Huang He, S - Amur (hranica s Ruskom)

-mnoho jazier – najväčšie Kukunor (slané, 4100 km²)

 

-komunistický (vláda jednej strany - reguluje populačný vývoj, povolila súkromné podnikanie, odmieta demokratizáciu - nedodržiavanie ľudských práv, práv menšín)

-5 autonómnych oblastí (Tibetská), 22 provincií, 4 samosprávne mestá (najväčšie), 2 zvláštne správne oblasti (Macao, Hongkong - bývalé kolónie, vlastný hospodársky systém)

 

-1,4 mld (1./2. miesto vo svete), nerovnomerné (najviac - V, najmenej Tibet)

-Číňania (Chanovia) – 94%, 50 národov (Tibeťania – Tibet, Ujguri – Ujgursko, Mongoli – hranice s Mongolskom, 2x viac ako v Mongolsku)

-mandarínska (pekingská) čínština

-oficiálne 2/3 bez vyznania, budhizmus – Tibeťania, konfuciánstvo, taoizmus, lamaizmus, ...), islam + kresťanstvo (menšiny)

 

-Peking (agl. 18 mil.)

-najväčšie Šanghaj (agl. 22 mil.), Kanton

-Tibet – Lhasa (kedysi sídlo dalajlámu)

-mestá vs. vidiek - veľké sociálne rozdiely

 

-prudký nárast exportu, aj domácej spotreby (rast životnej úrovne)

-ryža, pšenica, zemiaky, bavlna, čaj, tabak (1. miesto vo svete), kukurica (2. miesto vo svete), sója, proso, cukrová repa a trstina, ovocie, juta, konope

-ovce, dobytok, jaky (Tibet), ťavy (púšte), byvol, mulica a somár (ťažné zvieratá)

-hydina, priadka morušová, rybolov

 

-uhlie, ropa, plyn, rudy

-hutnícky, strojársky, chemický, energetický (tepelné, vodné - Tri rokliny, 1. m vo svete)

-spotrebný (napr. textilný) – lacná pracovná sila

-tradičná domáce remeslá (porcelán, tkaniny, rezbárske výrobky)

 

-železničná (Peking – hlavná križovatka), vodná (Jang- c´ťiang - splavná 300 km, prieplavy)

-námorná (Šanghaj – najväčší prístav), letecká

 

-CR – dynamický rozvoj (prevládajú domáci turisti)

-Peking – mnohé pamiatky (najväčšia tzv. Zakázané mesto - cisársky palác), Veľký čínsky múr (8850 km)

 

JAPONSKO 

-ostrovný v TO - Hokkaido, Honšu (najväčší), Šikoku, Kjušu, súostrovie Rjúkjú (napr. Okinawa)

-od pevniny Japonské more, Kórejský prieliv

 

-hornatý sopečný (Fudžisan, 3776 m), časté zemetrasenia

-pobrežie - nížiny (najväčšia Kanto – hl. mesto)

 

-mierne, subtropické (vplyv monzúnov, morských prúdov - Kuro-šio, Oja-šio)

 

-hustá riečna sieť (krátke dravé)

 

-cisárstvo

 

-99% Japonci (izolovanosť viac ako 200 rokov), menšina – Kórejčania

-šintoizmus – 40%, budhizmus – 38%

 

-Honšú - Tokio (agl. 38 mil, 1. m. vo svete), Jokohama, Osaka, Nagoya, Kjóto (býv. hlavné mesto), Hirošima

                  megalopolis TOKAIDO = Tokio, Osaka, Nagoya

-Hokkaido - Sapporo, Kjúšú – Kitakjúšú, Nagasaki, Šikoku - Macujama

 

-patrí k najvyspelejším na svete

-ryža (umelo zavlažované), rybárska veľmoc (1. m. vo svete), perlorodky

-čerešňa sakura (ozdobná)

 

-dopravné prostriedky, počítače, televízory, telefóny, fotoaparáty

-robotizácia, kozmický výskum

 

-moderná, najlepšia v Ázii

-železničná (Šinkansen, Seikanský tunel - podmorský, 2. najdlhší na svete, 53 km, spája Honšu+Hokkaidó)

-letecká (letisko Haneda, Tokio), námorná (Jokohama - najväčší prístav)

 

-kultúrnohistorické, novodobé pamiatky

 

ZÁPADNÁ ÁZIA

Štáty Arabského polostrova

-politicky (7 štátov-najväčší Saudská Arábia), geograficky (aj časť Iraku a Jordánska)

-križovatka medzi Áziou a Afrikou

-púšte, J pobrežie – úrodné

-monarchie (absolutistické - Saudská Arábia, Omán), 1 republika (Jemen) 

-Arabi (Jemen-95%, Omán-88%, Saudská Arábia-73%), cudzinci (Indovia, Pakistanci) - rastie počet, napr. SAE - pôvodní Arabi-19%, Kuvajt, Katar)

-arabčina (úr.), angličtina (Bahrajn, Kuvajt, Katar, SAE)

-islam (Jemen-99%, SAE-97%), hinduizmus (Omán-12%), kresťanstvo (Katar-6%, SAE-3%)

-urbanizácia 64%

-ropa, zemný plyn (Perzský záliv)

JEMEN

-ostrovy (Sokotra)

-Saná, Aden-prístav

-najchudobnejší štát oblasti

-bez železníc, málo ciest s pevným povrchom

KUVAJT

-emirát

-Kuvajt

OMÁN

-sultanát

-Maskat

-veľké nerastné bohatstvo (ropa, plyn, meď, zlato, striebro)

-CR

KATAR

-emirát

-Dauhá

-North Field (5000 km²) – najväčšie nálezisko zemného plynu na svete

BAHRAJN

-ostrovný (33 ostrovov) v Perzskom zálive

-kráľovstvo (od 2002)

-Manáma

-výroba hliníka, lodí, tradičné remeslá (keramika, lov perál)

-nedostatok pitnej vody (odsoľovacie zariadenia)

-finančníctvo, CR

SAUDSKÁ ARÁBIA

-púšte - oddelené pásom stepí a oáz

-kráľovstvo

-Rijád (najväčšie veľkomesto oblasti), Džidda – prístav, Mekka+Medina - pútnické miesta islamu

-poľnohospodárstvo (2% územia) - oázy (ťavy, ovce, hydina, obilniny, tabak, ovocie)

-ropa (2. m. vo svete, vývoz - 1.m.), najväčšie ropné pole na svete – Ghawár

-rozvoj CR od 2019 (veľký potenciál - pamiatky, Červené more), predtým len náboženský turizmus

SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY

-federácia (7 emirátov)

-95% územia takmer neosídlené,

-Abu Dhabi, najväčšie Dubaj-prístav – 60% obyv

-CR

ZAKAUKAZSKÉ ŠTÁTY

-hornaté (Veľký a Malý Kaukaz, Arménska vysočina), pobrežie - úrodné nížiny

-republiky (od 1991 po rozpade ZSSR)

-vlastné obyvateľstvo a jazyk (napr. Arméni - arménčina) + Rusi - ruština

-ortodoxní (Arménsko - 1. kresťanská krajina na svete od 301, Gruzínsko + Rusi), islam (Azerbajdžan - 90 %, Gruzínsko - 10 %)

-etnické konflikty - Náhorný Karabach (Arménsko, Azerbajdžan), separatistické regióny v Gruzínsku - Južné Osetsko a Abcházsko (Suchumi)

-hospodárstvo postihnuté rozpadom ZSSR (nezamestnanosť, chudoba)

-CR nemá podmienky na rozvoj

ARMÉNSKO

-vnútrozemský

-jazero Sevan (zásobáreň vody)

-Jerevan

AZERBAJDŽAN

-Kaspické more

-Baku

-bohaté zásoby nerastných surovín (ropa a zemný plyn, železo, mangán, meď)

GRUZÍNSKO

-prímorský (Čierne more)

-Tbilisi, Batumi (prístav)

 

IZRAEL

-1948 (=Židovský štát), palestínsko-izraelský konflikt, terorizmus

-územia okupované Izraelom (Pásmo Gazy, Z breh Jordánu, Golanské výšiny)

-Izraelčania, Palestínčania hebrejčina+arabčina (úr.), angličtina

-judaizmus (80%), islam (15%)

-Jeruzalem/Tel Aviv (niektoré štáty považujú za hlavné mesto, aj SR)

-všestranne rozvinuté

-CR (nábožensky – Svätá zem)

JORDÁNSKO

-kráľovstvo

-Arabi (98%), arabčina (úr.), angličtina

-islam (80%)

-Ammán

-tabak, ovocie

-fosfáty

-finančníctvo, CR (skalné mesto Petra)

LIBANON

-malý hornatý (3000 m. n. m), bez púští (jediný v regiónu)

-vzácne a chránené cédrové lesy (=krajina cédrov, céder na vlajke)

-Libanonci (80%), arabčina

-islam (60%), kresťanstvo (40%)

-Bejrút

SÝRIA

- obyv. – pobrežie Stredozemného mora, údolie Eufratu

-Arabi (90%), Kurdi (6%), arabčina

-islam (88%), kresťanstvo (12%)

-Damask, najväčšie Halab

-občianska vojna od 2011

 

TURECKO

-býv. Osmanská ríša (hl. mesto Istanbul)

-na rozmedzí 2 svetadielov (Bospor a Dardanely, Marmarské more):

    1. Európa, Balkánsky pol.-3%,

    2. Ázia, pol. Malá Ázia=Anatólia-97% (medzi Čiernym a Stredozemným morom)

-hornatý - Taurus, Arménska vysočina (najvyšší vrch Ararat), pobrežie-úrodné nížiny, časté zemetrasenia

-Eufrat a Tigris (pramene na V), Vanské jazero

-NATO (od 1952), snaha o vstup do EÚ (od vzniku republiky v 1923 sa pokladá za súčasť Európy)

-Turci (70%), Kurdi (20%), turečtina (úr.), kurdčina

-islam (99%)

-Ankara (vnútrozemie), najväčšie Istanbul (2 svetadiely), Izmir, Adana

-rozdiely (Z+pobrežie-dynamický rozvoj, V+vnútrozemie-zaostalé)

-pestré zásoby nerastných surovín (zlato, urán, ...)

-potravinársky, textilný, strojársky (automobily)

-CR (prímorský, pamiatky, Istanbul)

CYPRUS

-ostrov Cyprus v Stredozemnom mori (3. m. po Sicílii a Sardínii)

-geograficky do Ázie, politicky, kultúrne a hospodársky do Európy

-od 1974 rozdelený na Cyperskú republiku (J, člen EÚ) a Severocyperskú tureckú republiku (S, uznáva len Turecko)

-cyperskí Gréci (80%), cyperskí Turci (19%)

-gréčtina+turečtina (úr.), angličtina

-ortodoxní (80%), islam (18%)

-Nikózia (jediné rozdelené hlavné mesto na svete - na grécku a tureckú časť), Limassol, Lárnaka

-CR, bankovníctvo, finančníctvo

IRÁN

-býv. Perzia

-republika (vláda duchovných)

-hornatý (Iránska plošina+pohoria Z-Zagros, S-Elborz), 50% územia – púšte

-Peržania (Iránci) – 50%, Kurdi, perzština (úr.), kurdčina

-islam (98%) – jedna z najkonzervatívnejších islamských krajín (obmedzené práva žien, vysoké tresty)

-Teherán

IRAK

-Mezopotámska nížina, Z+JZ – púšte, SV-pohoria

-Arabi (80%), S-Kurdi (15%) – autonómna oblasť Iracký Kurdistan, arabčina (úr.), kurdčina

-islam (95%)

-Eufrat, Tigris (Mosulská priehrada)

-Bagdad, Basra, Mosul

 

JUŽNÁ ÁZIA

-polostrov Predná India (=indický subkontinent) – 5 štátov + Afganistan

-ostrovy Cejlón (Srí Lanka), Maldivy

-vnútrozemské hornaté  – Nepál + Bhután (Himaláje), Afganistan (Hindukúš) - patria k najchudobnejším na svete

NEPÁL

-republika (od 2008), predtým kráľovstvo

-Nepálčania (53%), nepálčina

-hinduizmus (86%)

-Kathmandu

-poľnohospodárstvo, ťažba nerastných surovín

-CR (pestrá príroda, stará kultúra)

BHUTÁN

-kráľovstvo

-Bhutiovia (62%), dzongkha (forma tibetčiny)

-budhizmus (70%)

-Thimphu

-poľnohospodárstvo (obilie, zemiaky, bavlna, zákaz tabaku) - 93% pracujúcich, orná pôda (8%)+pastviny (6%) 

-ťažba dreva-teak (60% lesy - podľa ústavy), umelecké remeslá (tkáčstvo, rezbárstvo, ručné zbrane, ...)

-rozvoj CR

AFGANISTAN

-geografická izolácia

-J+JV - púšte, S - najúrodnejšia

-islamský emirát (pod správou Talibanu)

-Paštúni=Afganci (40%), Tadžici (25%)

-2,6 mil. obyv. kočuje (nomádi)

-paštčina, afgánska perzština

-islam (99%)

-Kábul, Kandahár

-nestabilita, konflikty, chýbajúca infraštruktúra, sankcie (podpora terorizmu, ópium – 2. m. vo svete), hladomor (veľké suchá)

-obilniny, grepy, melóny, ovce, osly

-cement, nerastné bohatstvo (ťažko dostupné)

-tradičné odvetvia (napr. ručne tkané koberce)

PAKISTAN

-S,Z - Himaláje, Hindukúš, JV - Indogangská nížina - Indus

-Pandžábci (50%), utečenci z Afganistanu (2 mil.)

-urdčina (úr.), pandžábčina, angličtina

-islam (takmer 100%, 2. najväčšia populácia)

-Islamábad, najväčšie Karáči (prístav)

BANGLÁDEŠ

-Bengálska nížina, Ganga, Brahmaputra

-časté povodne, tajfúny

-1200 ob./km² (1. m. vo svete)

-Bengálci (95%), bengálčina (úr.), angličtina

-islam (87%), hinduizmus (12%)

-Dháka

-chudobný

-ryža, bavlník, koreniny

-málo nerastných surovín (zemný plyn)

INDIA

-staroveká civilizácia, obchodné cesty

-Predná India+súostrovia Andamany, Nikobary, Lakedivy

-Arabské more, Bengálsky záliv

-3 oblasti: 1. Himaláje+Karakoram, 2. Indogangská nížina (Indus, Ganga, Brahmaputra), 3. Dekanská plošina

-S-mierne, J-tropické

-federácia (28 štátov, 6 teritórií, teritórium hl. mesta)

-1,4 mld. (1./2. m. vo svete)

-Indovia (97%, najmä Hindustánci), hindčina+angličtina (úr.), viac ako 1600 jazykov a dialektov

-hinduizmus (80%) – sociálne vrstvy=kasty, islam (13% - 3. najväčšia populácia)

-korene – hinduizmus, budhizmus, sikhizmus, džinizmus

-Dillí (2. m.), najväčšie Bombaj, Kalkata

-hospodársky rozvoj, ¼ obyv. na hranici chudoby (41% chudobných vo svete)

-ryža, pšenica, zemiaky, bavlna, čaj, tabak, podzemnica olejná, cukrová trstina (2. miesto vo svete), banány, citróny, mango (1. miesto vo svete)

-ropa, uhlie

-strojársky, chemický, textilný, filmový (Bombaj-„Bollywood“)

-CR - Tádž Mahal (Agra, Uttarprádeš)

SRÍ LANKA

-Sinhálčania (75%) - sinhálčina, budhizmus, Tamilovia (18%) - tamilčina, hinduizmus (dlhoročný ozbrojený konflikt do 2009)

-Kolombo

-čaj, ryža, kokos, kaučuk, cukrová trstina, ovocie, rybolov

-CR

MALDIVY

-ploché koralové ostrovy (do 3 m) – najnižšie položený na svete, nedostatok pitnej vody, takmer žiadne vodné toky

-maldivčina, angličtina

-islam

-Malé (jediné mesto)

-CR, rybolov