- O mne
- Moje predmety
- Fotoalbum
- na stiahnutie
- ZOZNAM REFERÁTOV
- GEOGRAFIA - práce na odovzdanie
- GEOGRAFIA I - športový manažment
- Geografia I - GEOGRAFIA AKO VEDA
- Geografia I - ZEM AKO VESMÍRNE TELESO
- Geografia I - KARTOGRAFIA
- Geografia I. - ATMOSFÉRA
- Geografia I - HYDROSFÉRA
- Geografia I - LITOSFÉRA
- Geografia I - GEORELIĚF
- Geografia I - PEDOSFÉRA
- Geografia I - BIOSFÉRA
- Geografia II - OBYVATEĽSTVO
- Geografia II - SÍDLA
- Geografia II - HOSPODÁRSTVO
- Geografia II - POLITICKÁ GEOGRAFIA
- Geografia II - REGIONÁLNA GEOGRAFIA OCEÁNOV A MORÍ
- Geografia II - POLÁRNE OBLASTI
- Geografia II - AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
- Geografia II - AMERIKA
- Geografia II - EURÓPA
- Geografia II - AFRIKA
- Geografia II - ÁZIA
- Geografia III - SLOVENSKO
- Geografia IIIOA - EURÓPA
- Geografia IVOA - SLOVENSKO
- NEMECKÝ JAZYK - ZÁPOR
- Minulý čas
- Minulý čas - riešenie
- Minulý čas III
- Minulý čas III - riešenie
- Príčastie minulé
- Príčastie minulé - riešenie
- Modálne slovesá
- Stupňovanie prídavných mien
- Použitie člena
- Použitie člena - riešenie
- Trpný rod I. (Aktiv)
- Trpný rod I. (Aktiv) - riešenie
- Trpný rod II. (Aktiv)
- Trpný rod II. (Aktiv) - riešenie
- Trpný rod III. (Passiv)
- Trpný rod IV. (Passiv/Aktiv)
- Trpný rod IV. (Passiv/Aktiv) - riešenie
- Trpný rod V. (Aktiv - minulý čas)
- Trpný rod V. (Aktiv - minulý čas) - riešenie
- Trpný rod (Aktiv, Passiv - mix)
- Trpný rod (Aktiv, Passiv - mix) - riešenie
- LEKCIA 1
- LEKCIA 2
- LEKCIA 3
- LEKCIA 4
PEDOSFÉRA
Pedosféra = pôdny obal Zeme, vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vody a vzduchu
Pôda – trojrozmerný výrez pedosféry od jej povrchu až po podložnú materskú horninu, základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve
Štúdiom pôd sa zaoberá pedológia (pôdoznalectvo), pôdu z geografického hľadiska (ako súčasť krajiny) skúma pedogeografia (geografia pôd)
Zloženie pôdy
- neživá zložka
- organická (=humus) – vzniká. premenou odumretých rastlín a živočíchov
- anorganická – pevná (horniny, minerály), kvapalná (pôdna voda), plynná (pôdny vzduch – N, O, CO2)
- živá zložka – pôdny edafón (pôdne organizmy)
- fytoedafón (rastlinné pôdne organizmy – koreňová sústava rastlín)
- zooedafón (živočíšne pôdne organizmy – hmyz, červy, baktérie, plesne, huby, prvoky, drobné hlodavce, ...)
Vlastnosti pôdy
- úrodnosť – najdôležitejšia vlastnosť pôdy, schopnosť pôdy poskytovať rastlinám vhodné životné podmienky
- prirodzená – vytvorená bez zásahu človeka
- kultúrna – vzniká kultiváciou pôd (obrábaním, hnojením, zavlažovaním, odvodňovaním, ...)
- zrnitosť (textúra) – podľa veľkosti zŕn sa rozlišujú zrnitostné kategórie:
- jemnozem (častice menšie ako 2 mm) – íl (do 0,01 mm), prach (0,01 – 0,05 mm), prachový piesok (0,05 mm – 0,1 mm), piesok (0,1 mm – 2 mm)
- skelet (častice väčšie ako 2 mm) – slabo, stredne, silno skeletnaté
Podľa zrnitosti sa pôdy delia na pôdne druhy:
- ľahké (piesočnaté) – ľahko obrábateľné, nedostatok ílovitých častíc, prevzdušnené, prepúšťajú vodu, málo humusu; výskyt: viate piesky a pieskovce
- stredne ťažké (hlinité) – stredne ťažko obrábateľné, rovnaký podiel piesku a ílovitých častíc, hlboké, poľnohospodársky vhodné; výskyt: nížiny
- ťažké (ílovité) – ťažko obrábateľné, nadbytok ílovitých častíc, horšie prepúšťajú vodu a vzduch, výskyt: podhorské oblasti nížin, kotliny
- štruktúra – schopnosť pôdy zoskupovať alebo rozpadávať sa na zhluky rôznej veľkosti a tvaru (napr. drobno hrudkovitá – najcennejšia)
- pórovitosť – množstvo pórov (v %) na určitý objem pôdy
- pôdna reakcia – chemická vlastnosť pôdy, môže byť neutrálna (ph=7), kyslá (ph<7), zásaditá (ph>7)
Vznik pôdy
Pôda vzniká pôdotvorným procesom (=súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôde), vyvolaným pôdotvornými činiteľmi:
- materská hornina
- podnebie
- organizmy (vznik humusu)
- podzemná voda
- georeliéf (nadmorská výška, sklon svahu)
- čas
- človek
Pôdne horizonty - zákonite usporiadané vrstvy pôdotvorného substrátu, pozorované na pôdnom profile. Podľa usporiadania pôdnych horizontov sa určujú pôdne typy.
HORIZONTÁLNA ZONÁLNOSŤ HLAVNÝCH PÔDNYCH TYPOV ZEME
1. TUNDROVÉ PÔDY
- subarktické oblasti (S Eurázie a Severnej Ameriky)
- nevhodné na obrábanie, chudobné pastviny pre soby
- permafrost – nepriepustná, dlhodobo zamrznutá pôda v hĺbke 1 m
2. PODZOLOVÉ PÔDY
- pásmo tajgy (Škandinávia, S Ruska, Kanady)
- málo úrodné, pokryté ihličnatými lesmi
3. ČERNOZEME
- stepné a lesostepné oblasti mierneho pásma. (Ukrajina,. J Ruska, Kanada – od Alberty po Saskatchewan, USA – cez Dakotu, Nebrasku až po Kansas)
- najúrodnejšie pôdy (kvalitný humus, veľa živín) – tvoria svetové obilnice
4. ŽLTOZEME A ČERVENOZEME
- oblasť vlhkých subtropických lesov (JV USA, stredná a JV Čína)
- pri použití hnojív poskytujú dobrú úrodu bavlny, čaju, tabaku, podzemnice olejnej a sóje
5. PÚŠTNE A POLOPÚŠTNE PÔDY
- najmä tropické, ale aj subtropické a mierne pásmo
- málo humusu
- využívajú sa len zriedka a chudobné pastviny
6. ČERVENÉ PÔDY
- oblasť saván (najviac v Afrike a Južnej Amerike)
- pomerne úrodné, slúžia ako pastviny, obrábajú sa len na plantážach
7. ČERVENOŽLTÉ PÔDY
- ekvatoriálna oblasť (Amazonská nížina, Konžská panva)
- cukrová trstina, kakaovník, tropické ovocie
VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ HLAVNÝCH PÔDNYCH TYPOV STREDNEJ EURÓPY
1. NIVNÉ PÔDY (FLUVIZEME)
- vznikli v najnižšie položených miestach pozdĺž riek a potokov
- bývajú zaplavované, majú rôznu úrodnosť
- využívajú sa ako polia, lúky a pastviny
2. LUŽNÉ PÔDY (ČIERNICE)
- vznikli ďalej od vodných tokov
- patria k najúrodnejším pôdam strednej Európy
3. ČERNOZEME
- vznikli na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach do 300 m
4. HNEDOZEME
- lemujú černozeme na svahoch pahorkatín
- úrodné poľnohospodárske pôdy
5. ILIMERIZOVANÉ PÔDY (LUVIZEME)
- nadväzujú na hnedozeme smerom do vyššie položených oblastí
- stredne úrodné
6. HNEDÉ LESNÉ PÔDY (KAMBIZEME)
- vznikli v pohoriach, prevládajú v strednej Európe
- využívajú sa najmä na lesnú produkciu
- menej náročné plodiny
7. PODZOLOVÉ PÔDY
- pôdy vyšších hornatín pri hornej hranici lesa a v kosodrevine
- väčšinou sú zalesnené
-------------------------------------------------------------------------------------------
8. RENDZINY
- vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín (vápence, dolomity) - horské a krasové oblasti (rôzna nadmorská výška)
- neživá zložka