- O mne
- Moje predmety
- Fotoalbum
- na stiahnutie
- ZOZNAM REFERÁTOV
- GEOGRAFIA - práce na odovzdanie
- GEOGRAFIA I - športový manažment
- Geografia I - GEOGRAFIA AKO VEDA
- Geografia I - ZEM AKO VESMÍRNE TELESO
- Geografia I - KARTOGRAFIA
- Geografia I. - ATMOSFÉRA
- Geografia I - HYDROSFÉRA
- Geografia I - LITOSFÉRA
- Geografia I - GEORELIĚF
- Geografia I - PEDOSFÉRA
- Geografia I - BIOSFÉRA
- Geografia II - OBYVATEĽSTVO
- Geografia II - SÍDLA
- Geografia II - HOSPODÁRSTVO
- Geografia II - POLITICKÁ GEOGRAFIA
- Geografia II - REGIONÁLNA GEOGRAFIA OCEÁNOV A MORÍ
- Geografia II - POLÁRNE OBLASTI
- Geografia II - AUSTRÁLIA A OCEÁNIA
- Geografia II - AMERIKA
- Geografia II - EURÓPA
- Geografia II - AFRIKA
- Geografia II - ÁZIA
- Geografia III - SLOVENSKO
- Geografia IIIOA - EURÓPA
- Geografia IVOA - SLOVENSKO
- NEMECKÝ JAZYK - ZÁPOR
- Minulý čas
- Minulý čas - riešenie
- Minulý čas III
- Minulý čas III - riešenie
- Príčastie minulé
- Príčastie minulé - riešenie
- Modálne slovesá
- Stupňovanie prídavných mien
- Použitie člena
- Použitie člena - riešenie
- Trpný rod I. (Aktiv)
- Trpný rod I. (Aktiv) - riešenie
- Trpný rod II. (Aktiv)
- Trpný rod II. (Aktiv) - riešenie
- Trpný rod III. (Passiv)
- Trpný rod IV. (Passiv/Aktiv)
- Trpný rod IV. (Passiv/Aktiv) - riešenie
- Trpný rod V. (Aktiv - minulý čas)
- Trpný rod V. (Aktiv - minulý čas) - riešenie
- Trpný rod (Aktiv, Passiv - mix)
- Trpný rod (Aktiv, Passiv - mix) - riešenie
- LEKCIA 1
- LEKCIA 2
- LEKCIA 3
- LEKCIA 4
POLITICKÁ MAPA SVETA
Nezávislý štát – má stále obyvateľstvo, vymedzené a medzinárodne uznané štátne hranice, vládu a schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.
- začiatok 20. storočia (55 nezávislých štátov) – veľkú časť sveta zaberali európske kolónie (britské, francúzske, španielske, portugalské, holandské, belgické, dánske)
- po 1. svetovej vojne (menší nárast počtu) - rozpad cárskeho Ruska, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše
- po 2. svetovej vojne (výrazný nárast) - rozpad koloniálnej sféry, nezávislosť získali ázijské, africké, pacifické a karibské kolónie, r. 1960 – „Rok Afriky“ – 17 afrických štátov (Mauretánia, Mali, Senegal, Gabon, Kongo, Stredoafrická republika, Čad, Pobrežie slonoviny, Burkina Faso, Niger, Benin, Madagaskar, Togo, Kamerun, Somálsko, Nigéria, Demokratická republika Kongo) + Cyprus
- 90. roky 20. storočia (posledný väčší nárast) - rozpad ZSSR (15 štátov: Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Moldavsko, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Kirgizsko, Kazachstan, Turkménsko, Tadžikistan, Uzbekistan), Juhoslávie (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Srbsko+Čierna Hora = "nová" Juhoslávia) a Československa - Eritrea (1993)
- 21. storočie – Východný Timor (2002), Čierna Hora (2006), Kosovo (2008), Južný Sudán (2011)
- súčasnosť (197 štátov) (193 členov OSN+Vatikán, Palestína, Kosovo, Taiwan)
FORMY ŠTÁTOV
- administratívne členenie
- federácia
- územie štátu je rozdelené na väčšie regióny (vlastná vláda, parlament, zákony)
- centrálne úrady majú pod kontrolou armádu, políciu, diplomaciu a správu spoločnej meny
- napr. USA (50 štátov), Nemecko (16 spolkových krajín), Austrália (6 štátov a 2 teritória) Kanada, Rusko, India, Brazília
- unitárny štát
- člení sa na územnosprávne jednotky, ktoré sú podriadené centru
- jediná sústava najvyšších štátnych orgánov, jediná legislatíva a exekutíva
- napr. Čína, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Česká republika, Slovensko
- vyskytujú sa aj celky s rôznym stupňom autonómie, ktoré môžu byť vymedzené etnicky, nábožensky, historicky, geograficky (napr. Baskicko, Katalánsko v Španielsku, Tibetská autonómna oblasť v Číne)
- forma vlády (štátne zriadenie)
1. monarchia
- hlavou štátu je panovník (monarcha), najčastejšie dedičný, má rôzne tituly (kráľ, cisár, knieža, veľkovojvoda, sultán, emir)
- v súčasnosti - 43 monarchií:
- 1 cisárstvo
(Japonsko)
- 1 veľkovojvodstvo
(Luxembursko)
- 1 teokratická monarchia
(Vatikán)
- 2 sultanáty
(Brunej, Omán)
- 3 emiráty
(Kuvajt, Katar, Spojené arabské emiráty)
- 3 kniežatstvá
(Monako, Lichtenštajnsko, Andorra)
- 32 kráľovstiev
-15 v rámci Commonwealth – Veľká Británia, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Jamajka, Bahamy;
-Španielsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko,
-Saudská Arábia, Jordánsko, Kambodža,
-Maroko, Lesotho, Svazijsko,
-Tonga
- konštitučná monarchia
- moc panovníka je stanovená a obmedzená ústavou
- napr. Monako, Maroko, Jordánsko, Lichtenštajnsko
- parlamentná monarchia
- panovník je formálnou hlavou štátu, výkonnú moc má predseda vlády
- napr. Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Veľká Británia, Austrália, Kanada
- absolutistická monarchia
- panovník ma neobmedzenú moc
- Saudská Arábia, Katar, Omán. Vatikán
2. republika
- hlavou štátu je prezident, ktorý je volený, podľa jeho postavenia a právomocí sa rozlišuje:
- prezidentská republika
- prezident je volený priamo občami, stojí v čele vlády (USA) alebo menuje predsedu vlády (Rusko)
- parlametná republika
- prezident je formálnou hlavou štátu s malými právomocami, najvýznamnejšie postavenie má vláda na čele s predsedom vlády
- Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Taliansko; India, Turecko, Bangládeš
- parlamentno prezidentská republika
- prechodný typ, prezident je volený priamo občanmi, podieľa sa na výkonnej moci, silné postavenie má aj predseda vlády
- Angola, Francúzsko, Poľsko
3. špecifické formy vlády
- totalitné režimy v komunistických krajinách – formálne ide o republiky, fungujú na princípe vlády jednej strany, voľby sú formálna záležitosť (Čína, Laos, Vietnam, Kuba, Severná Kórea)
- vojenská diktatúra – moc má v rukách armáda (Myanmar, Niger)
- vláda duchovných (Irán)
MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
OSN (Organizácia spojených národov)
- založená 24. októbra 1945
- sídlo New York
- 193 členských štátov(okrem Vatikán, Taiwan, Kosovo, Palestína)
- na čele generálny tajomník
- cieľom je zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a zaistenie medzinárodnej spolupráce
Organizácie pod OSN: UNICEF (Detský fond OSN)
UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru,
WHO (Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva)
EÚ (Európska únia)
- 27 členských štátov (zakladatelia: Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko), Veľká Británia vystúpila v roku 2020
- ciele: hospodársky rast, konkurencieschopná ekonomika a zlepšujúca sa kvalita životného prostredia, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, spolupráca v oblasti justície a vnútra
- základné inštitúcie: Rada EÚ (Brusel)
Európska komisia (Brusel)
Európsky parlament (Štrasburg –plenárne zasadnutia, Brusel - výbory)
NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy)
- medzivládna vojensko-politická organizácia
- založená 4. apríl 1949
- sídlo Brusel
- 30 členských štátov (zakladatelia: USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nórsko, Dánsko, Island, Portugalsko)
- na čele generálny tajomník
ŠTÁTY PODĽA STUPŇA ROZVOJA
Po 2. svetovej vojne sa vytvorili tri priestorové útvary:
- prvý svet – s kapitalistickým trhovým hospodárstvom (štáty západnej Európy, USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika)
- druhý svet – s centrálne riadeným hospodárstvom, tzv. východný blok
Spojením štátov prvého a druhého sveta sa vytvorilo zoskupenie rozvinutých krajín – bohatý Sever
- tretí svet – s nízkym stupňom ekonomického rozvoja (štáty Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky, Oceánie)
- najmenej rozvinuté krajiny, najchudobnejšie s nedostatkom nerastných surovín (Etiópia, Sudán, Mali)
- štáty na prechode k priemyselným a štáty s nerastným bohatstvom (Brazília, Argentína, Venezuela, novoindustrializované krajiny juhovýchodnej Ázie – Južná Kórea, Taiwan. Singapur, Hongkong, Malajzia, Thajsko)
Menej rozvinuté štáty vytvárajú – chudobný Juh, spoločné znaky, ktoré charakterizujú ich socioekonomickú úroveň:
- nedostatočná výživa
- problém hladu a podvýživy
- populačná explózia
- vysoký podiel negramotného obyvateľstva
- silná migrácia
- nerovnomerné príjmy obyvateľstva
- málo výkonné poľnohospodárstvo
- nedostatočné zdravotné zabezpečenie
- nedostatočná infraštruktúra
- politické konflikty
- devastácia životného prostredia
Sociálne a ekonomické rozdiely medzi „Severom“ a „Juhom“ predstavujú vážny globálny problém sveta. Zaostalosť „Juhu“ možno prekonávať iba spoluprácou so „Severom“.
- finančná pomoc (projekty rozvoja priemyslu, infraštruktúry, ...)
- technická pomoc (projekty vodného hospodárstva, energetiky, infraštruktúry, ...)
- personálna pomoc (pomoc špecialistov)
- humanitárna pomoc (dodávky potravín)
- zdravotnícka pomoc (epidémie, úmrtnosť)
- pomoc pri katastrofách (prírodné katastrofy, vojny)
- pomoc utečencom