Michal Dominik

EURÓPA

 

10,5 mil. km² (2. najmenší svetadiel)

 

POLOHA

-S pologuľa, pretína 0^o poludník

-výhodná poloha vzhľadom na oceány a moria

-krajné body (pevnina)           S – mys Nordkinn (Nórsko)

                                               J – mys Marroqui (Španielsko)

                                               Z – mys Roca (Portugalsko)

                                               S – jeden z hrebeňov Severného Uralu (Rusko)

-veľmi členité pobrežie (37 900 km), 1/3 rozlohy pripadá na ostrovy a polostrovy

 

S – Severný ľadový oceán – moria: Barentsovo, Biele, Nórske, ostrovy: Špicbergy, Nová zem, Zem Františka Jozefa, polostrovy: Kola, Kanin

Z – Atlantický oceán –moria: Baltské, Severné, Írske, Keltské, Botnický a Biskajský záliv, prieliv La Manche, ostrovy: Faerské, Britské, Island, polostrovy: Škandinávsky, Jutský, Bretónsky

J –Stredozemné more (Ligurské, Tyrhenské, Jadranské, Jónske, Egejské), Gibraltársky prieliv, ostrovy: Baleáry, Korzika, Sardínia, Sicília, Malta, Dalmátske, Jónske, Kyklady, Kréta, polostrovy: Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky, Peloponéz

 

hranica medzi Európou a Áziou – V úpätie Uralu, pozdĺž rieky Emba, SZ pobrežie Kaspického mora, Kumomanyčská zníženina, V pobrežie Azovského mora, Kerčský prieliv, Čierne more, úžiny Bospor a Dardanely, Marmarské more

 

POVRCH

• vznikol v rôznych geologických obdobiach
• najstaršie jednotky: Baltský štít a Ruská tabuľa
• prevládajú nížiny a plošiny
• priemerná nadmorská výška – 320 m, najvyšší bod – Mont Blanc (4807 m), najnižší bod – Kaspická nížina (-28 m)
• Východeurópska (najrozsiahlejšia), Francúzska, Severonemecká, Stredopoľské, Baltská
• S – Škandinávske vrchy, Škótska vysočina

V – Ural (najdlhšie európske pohorie – 2500 km)

Z+stred – hercýnske vrásnenie

J – alpínske vrásnenie v treťohorách (najmladšie, najvyššie) – Alpy (7 štátov, 1000 km, delia sa na Západné a Východné), Pyreneje, Sierra Nevada, Apeniny, Karpaty, Dinárske vrchy, Stará planina

            Sopky: najväčšia Etna (3340 m), Hekla, Vezuv, Stromboli

 

PODNEBIE

• prevažne mierne pásmo
• ovplyvňuje: - Golfský prúd (25^oC, preniká až k najsevernejším výbežkom)

                    -SZ vetry (prinášajú teplý oceánsky prúd do vnútrozemia)

                     -tlakové útvary

 

-           Z – daždivá zima, mierne leto

            V – tuhá zima, horúce leto    

            S – dlhá drsná zima, krátke chladné leto (arktické a subarktické)

                       J – dlhé teplé suché leto, krátka mierne vlhká zima (subtropické)

                       pohoria – vysokohorské

 

VODSTVO

• hustá riečna sieť (Z – krátke, prudké, V – dlhé s miernym spádom)
• najdlhšia – Volga (3531 km) – pramení vo Valdajskej pahorkatine, ústí do Kaspického mora

Severný ľadový oceán: Pečora, Severná Dvina, Onega, Mezeň

Atlantický oceán: Seina, Loira, Garonna, Duero, Tajo

Baltské: Západná Dvina, Visla, Odra, Neman

Stredozemné: Ebro, Rhôna, Pád

Čierne: Dunaj, Dneper, Don

Severné: Labe, Rýn

 

Jazerá: zaberajú 168 000 km², najväčšie - Ladožské, Onežské, Vänern

              najväčšie sústredenie jazier na svete - Fínska jazerná pahorkatina (60 tis.), ľadovcové -

                                                                             Ženevské, plesá

Ľadovce: pevninské (Island, ostrovy v SĽO), horské (Alpy, Pyreneje)

 

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

• pôvodná krajina sa zachovala len na S Škandinávie a Ruska
• oblasti so silne narušeným ŽP: priemyselné aglomerácie – stredné Anglicko, Porýnie a Porúrie, S Francúzsko, Horné Sliezsko, Donbas, rieky – Odra, Labe, Rýn, Seina, veľkomestá (doprava), Alpy a prímorské oblasti (cestovný ruch), nížiny (poľnohospodárstvo)
•  

OBYVATEĽSTVO

-740 mil. (3. miesto), 65-75 obyv./km² (1. miesto)

-rozmiestnenie – pomerne rovnomerné (najviac – Z Európa-Holandsko, Belgicko, Nemecko, Veľká Británia, najmenej – Island, Nórsko, Fínsko)

-biela rasa, prisťahovalci z Ázie a Afriky

 

Národnostná štruktúra

-okolo 50 národov (Rusi, Nemci, Francúzi, Taliani, Angličania)

-indoeurópska jazyková rodina:

1. slovanská (=Slovania) – Slováci, Česi, Poliaci, Lužickí Srbi (vidiecke oblasti SV Nemecka, najmenší slovanský národ), Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci, Čiernohorci, Bosniaci (Moslimovia), Bulhari

2. germánska (=Germáni) – Angličania, Nemci, Rakúšania, Švajčiari, Dáni, Švédi, Nóri, Islanďania, Holanďania, Flámi (S časť Belgicka), Faerčania, Frízi

3. románska (=Románi) – Taliani, Španieli, Portugalci, Francúzi, Rumuni, Moldavčania, Valóni (J časť Belgicka), Katalánci (SV Španielska), Galíčania

4. keltská (=Kelti) – Íri, Škóti, Walesania, Bretónci, Galovia

5. baltská  – Lotyši, Litovci

6. indoiránska - Rómovia

7. Gréci, Albánci

 

-uralská jazyková rodina:

1. ugrofínska  – Maďari, Fíni, Estónci, Saamovia (=Laponci) - Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rusko - Kola

 

-iné:

Tatári, Turci, Baskovia (Z Pyreneje, Biskajský záliv – býv. obyvateľstvo Atlantídy), Malťania, Rómovia

 

Náboženská štruktúra

-kresťanstvo (väčšina) 

-rímskokatolíci (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Malta, Monako, San Marino, Poľsko, Rakúsko, Lichtenštajnsko, JZ Nemecko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Írsko, Litva)

-pravoslávni (Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Bulharsko, Rumunsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Grécko)

-protestanti (SV Nemecko-evanjelici, Anglicko-anglikáni, luteráni-Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko, Island, Estónsko, Lotyšsko)

-islam (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, v Rusku, Srbsku, Bulharsku)

-judaizmus (väčšina vyhubená počas holokaustu, najväčšia židovská komunita vo Francúzsku)

STREDNÁ EURÓPA

 

ČESKÁ REPUBLIKA

-vnútrozemský, 3 historické krajiny (Čechy, Morava, Sliezsko)

-2 horské sústavy:

1. Z+stred - Česká vysočina (horské pásma: Šumava, Český les, Smrčiny, Krušné hory, Jizerské hory, Krkonoše-Sněžka 1602 m, Orlické hory, Jeseníky)

2. V - Západné Karpaty (Beskydy)

-medzi Čechami a Moravou - Českomoravská vrchovina

-vnútrozemie - panvy (Českobudějovická)

-najnižší bod - Labe na odtoku z ČR pri Hřensku (115 m)

 

-mierne, oceánske vplyvy (Čechy, Morava), kontinentálne (Sliezsko)

 

-hlavné európske rozvodie medzi: a. Severné - Labe (pramení v Krkonošiach) + Vltava

                                                       b. Baltské - Odra + Opava

                                                       c. Čierne - Morava + Dyje

-najväčšie jazero - Černé (18,4 ha) na Šumave, priehradné nádrže - Lipno+Orlík na Vltave (hydroelektrárne)

 

-republika (1. január 1993), EÚ, NATO, 14 samosprávnych krajov

 

-10,9 mil., 136 obyv./km²

-Česi 90 %, Moravania 3,5 %, Slezania 0,3%, Slováci 1,5 %, Poliaci, Nemci, Ukrajinci, Rómovia, Vietnamci

-čeština

-bez vyznania 50 %, rímskokatolíci 9 %

-urbanizácia 71%

 

-hl. mesto Praha, Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec

 

-obilniny, zemiaky, cukrová repa, chmeľ (pivo)

 

-čierne a hnedé uhlie, kaolín (3. miesto vo svete), stavebné hmoty, urán

-chemický, hutnícky, strojársky (automobily)

-tepelné a jadrové (Temelín - okr. České Budějovice, Dukovany - JV od Třebíč)

 

- Praha, kúpele (Karlovy Vary, Mariánske a Františkovy Lázně), historické sídla (Český Krumlov, Karlštejn)

 

MAĎARSKO

-vnútrozemský

-rovinatý (Panónska panva - Veľká a Malá dunajská kotlina), 90% územia do 200 m

-najvyššie Matra (Kékes 1015 m)

-SV - zachovaná pôvodná suchá step = pusta

 -mierne kontinentálne (horúce leto, studená zima)

-Dunaj, Tisa, Dráva

-najväčšie Balaton (591 km²), Hevíz (kúpele Hevíz) - najväčšie termálne jazero na svete (v lete 30-35^oC, v zime 26-28^oC)

 -republika, EÚ, NATO

-42 regiónov

-Maďari 90% (z Uralu, kon. 9. storočia) + susedné krajiny (napr. Slovensko, Rumunsko-Sedmohradsko, Srbsko-Vojvodina)

-Rómovia (200 tis.), Nemci, Slováci 

-rímskokatolíci (30%), kalvíni (10%)

-maďarčina

 hl. mesto Budapešť, Debrecen, Szeged, Miskolc

 -poľnohospodársky - vinič (víno Tokaj), ovocie, zelenina

-bauxit, uhlie, ropa, plyn

-strojársky, chemický

 POĽSKO

-prímorský (Baltské more), piesočné presypy a kosy

-nížinatý, ¾ územia do 200 m

-S: Pomoranská a Mazurská jazerná plošina

-J: pohoria – Sudety (Krkonoše), Karpaty (Tatry-Rysy 2499 m)

-mierne (chladná zima-výdatné snehové zrážky, horúce vlhké leto)

 -hustá riečna sieť, najväčšie splavné - Visla, Odra

-vyše 9000 jazier, najväčšie Śniardwy (šnjardvy), plesá (Morské oko)

 -23 národných parkov - Pieniny, Tatry, V - Bielovežský prales (jedno z 2 miest v Európe, kde voľne žije zubor európsky)

 -republika, EÚ, NATO

-16 vojvodstiev

 

-Poliaci (95%), Nemci, Ukrajinci, Bielorusi

-rímskokatolíci (70%)

-poľština

 

-hl. mesto Varšava, Kraków, Lódź, Wroclaw, Poznań

 

-obilniny, zemiaky, cukrová repa, ovocie, zelenina

 

 -uhlie (Horné Sliezsko – Bytom, Gliwice, Katowice), drevo

-strojársky (autá, autobusy, lode), hutnícky (Krakow)

 

-prístavy – Gdansk, Gdyňa, Štetín

 

RAKÚSKO

 -vnútrozemský (väčšinou prirodzené hranice - toky, horské hrebene)

 

-2. najhornatejší štát Európy (Alpy – Großglockner, 3798 m)

 

-alpský charakter (bohaté zrážky, náhle zmeny počasia)

 

-Dunaj - jediná splavná (v celej dĺžke), Inn, Dráva (prudký spád, energetické využitie)

-veľa jazier - Bodamské, Neziderské + horské oblasti

 

-spolková republika (9 spolkových krajín – Burgenland, Dolné a Horné Rakúsko, Korutánsko, Salzbursko, Štajersko, Tirolsko, Viedeň, Voralbersko)

-EÚ

 

-Rakúšania (75%), Slovinci (J Korutánsko), menšiny (Viedeň)

-rímskokatolícke (55%)

-nemčina

 

-hlavné mesto Viedeň, Graz, Linz, Salzburg, Innsbruck

 

 -obilniny, zemiaky, cukrová repa, vinič

 

-veľké nerastné zásoby (uhlie, rudy, soľ, ropa)

-hutnícky, strojársky, elektrotechnický, potravinársky (víno, káva, čokoláda, energetické nápoje)

 

-dokonalá cestná a železničná sieť (tunely, napr. Großglocknerský – 2505 m) - napriek nepriaznivým podmienkam

 ŠVAJČIARSKO

-vnútrozemský

-najhornatejší štát Európy - Alpy (Dufourspitze 4634 m v masíve Monte Rosa, Matterhorn)

-Švajčiarska plošina, Švajčiarska Jura

 

-mierne-vplyv Atlantický oceán, Alpy

 

-Rýn + Aare, Rhône, prudké rieky (veľký spád, početné vodopády)

-Ženevské, Bodamské jazero

-hlavný zdroj vody – topiaci sa sneh a ľadovec

 

-spolková republika, konfederácia – 26 samosprávnych kantónov

-OSN (od 2002)

 

-Švajčiari (84%), Taliani, Španieli, Nemci, Turci

-rímskokatolíci (48%), protestanti (44%)

-viacjazykový štát s úplnou národnostnou zhodou – nemecký (65%, 19 kantónov), francúzsky (19%, 6 kantónov), taliansky (12%, 1 kantón), retorománsky (1%)

 

-hlavné mesto Bern, najväčšie Zürich, Ženeva (sídlo medzinárodných organizácií, politické a vedecké konferencie)

 

-málo nerastných surovín (veľké náleziská stavebného kameňa - žula, vápenec, mramor)

-hydroelektrárne

-kvalitná pracovná sila (hodinky, jemná mechanika, optika, elektrotechnika, lieky)

-potravinársky (mliečne výrobky, syry, čokoláda)

-bezpečné a popredné finančné, bankové a obchodné centrum

-jedna z najvyšších životných úrovní na svete

 

-vysoká úroveň dopravy – kvalitné cesty, železničné trate (tunely - Gotthardský najdlhší na svete, 57 km)

 

-klimatické kúpele, strediská zimnej a letnej turistiky (Davos, Zermatt, Lugano, St. Moritz)

 

LICHTENŠTAJNSKO

-jeden z najmenších štátov Európy (157 km²) medzi Švajčiarskom a Rakúskom

-horská alpská krajina

 

-mierne vysokohorské

 

-Rýn

 

-kniežatstvo

 

-Lichtenštajnci (60%), cudzinci

-rímskokatolícke (80%)

-nemčina

 

-hlavné mesto Vaduz, najväčšie Schaan

 

-jedna z najvyšších životných úrovní

-bankovníctvo, cestovný ruch

 

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO

-Severné a Baltské more, členité pobrežie – Východofrízske a Severofrízske ostrovy, Helgoland (v Severnom mori), najväčší ostrov Rujana (Rügen)

 

J-Bavorské Alpy (Zugspitze, 2963 m)

-Stredonemecká vysočina (hercýnske pohoria, napr. Harz, JZ-Schwarzwald)

-Severonemecká nížina, Mecklenburská jazerná pahorkatina (medzi riekami Labe a Odra)

Z-Hornorýnska nížina

 

-mierne

-nížina na S – vplyv Atlantického oceánu

-Porýnie-najteplejšie

-Bavorské Alpy – studené letá, chladné zimy

-zrážky smerom na V ubúdajú

 

Severné more - Rýn – najväčšia a najdlhšia rieka (+Mosel, Main), Labe – pri Hamburgu ústí do Severného mora)

Baltské more – Odra (hranica s Poľskom)

Čierne more – Dunaj (+ Lech, Isar, Inn)

jazerá – v Mecklenbursku a alpskom predhorí, najväčšie - Bodamské

 

-spolková republika (16 spolkových krajín – Bayern, Baden-Württemberg, Hessen, Rheinland-Pfalz, Nordrhein-Westfalen, Niedersachsen, Saarland, Bremen, Hamburg, Berlin, Schleswig-Holstein, Brandenburg, Thüringen, Mecklenburg-Vorpommern, Sachsen, Sachsen-Anhalt)

-EÚ, NATO

 

-83 mil. obyv. (2. miesto v Európe)

-národnostné jednotné – Nemci (91%), Lužickí Srbi (50 tis.), Dáni (60 tis.), ostrovy Severného mora – Frízi, 

-veľký počet „hosťujúcich robotníkov“ (=gastarbeiterov) z Turecka  a bývalej Juhoslávie

-nemčina

-rímskokatolícke (30%) – Bavorsko, protestanské (26%)

-islam (4 mil.)

-ateisti - časť býv. NDR

 

-hlavné mesto Berlín (3,6 mil.), Hamburg (1,7 mil. – 4. najväčší európske prístav), Mníchov (1,4 mil.), Köln am Rhein, Frankfurt am Main, Stuttgart, Düsseldorf, Dortmund, Essen, Leipzig

 

-3. najvyspelejšia veľmoc na svete (po USA, Japonsku)

-po 2. svetovej vojne – rozmach krajiny – „nemecký hospodársky zázrak“

-zjednotenie prinieslo vážny problém – hospodárstvo v býv. NDR bolo v komunistickom bloku veľmi úspešné, ale od roku 1990 mnohé východonemecké firmy neboli schopné konkurovať západným (mnohé zbankrotovali, vysoká nezamestnanosť v NDR, migrácia z NDR)

 

-obilniny, cukrová repa, chmeľ (výroba piva), vinič (výroba vína)

-hovädzí dobytok, ošípané, kone, hydina, včely, rybolov (pobrežie, rieky)

-lesy (30%)

 

-pomerne málo prírodných zdrojov, krajina závislá od dovozu

-čierne uhlie (Porúrie), hnedé uhlie, železná ruda, bauxit, ropa, soľ

-všetky priemyselné odvetvia, najväčšie priemyselné oblasti – Porúrie+Porýnie

• strojársky priemysel (Porúrie), dopravné prostriedky (napr. Stuttgart)
• elektrotechnický
• chemický (mestá na Rýne)
• textilný
• potravinársky

-bankovníctvo, finančníctvo (Frankfurt – popredné finančné a obchodné centrum

 

-doprava – moderne riešená, hustá sieť železníc, ciest, diaľnic

-splavné rieky spojené prieplavmi (spolu 4000 km, prístav Duisburg) – dôležité dopravné cesty

-námorné prístavy - Severné more (Hamburg, Bremen – najväčšie), Baltské more (Kiel, Lübeck)

-letecká – Frankfurt nad Mohanom (jedno z najväčších letísk v Európe - 4. miesto)

 

ZÁPADNÁ EURÓPA

BENELUX

-založený v roku 1948 ako colná únia

-Belgicko, Holandsko, Luxembursko – zakladajúci členovia EHS (r. 1957) a NATO

 

BELGICKO

-Severné more (68 km)

 

-nížina, J+JZ – náhorná plošina Ardeny

 

-mierne daždivé (chladné leto, mierna zima)

 

-rieka Schelde

 

-kráľovstvo

-federácia (od roku 1993)

-3 správne jednotky (S-Flámsko, J-Valónsko, Brusel)

 

-Belgičania (Flámi-55%, Valóni - 33%), Nemci na V

-330 obyv/ km² (2. miesto v Európe)

-francúzština+flámčina (úradné jazyky), nemčina

-rímskokatolícke

 

-Brusel (hlavné mesto EÚ, NATO, sídlo EK, EP, ...), J od Bruselu Waterloo (r. 1815 porážka Napoleona)

-Antverpy (prístav na Schelde – jeden z najväčších vo svete), Gent (Flámsko), Charleroi, Liege, Brugge (jedno z najstarších miest v Belgicku, založené v 7. - 8. storočí)

 

-hutnícky, strojársky, chemický

 

-najhustejšia dopravná sieť na svete (železničná, cestná, splavné rieky s prieplavmi – menšie námorné lode až do vnútrozemia - prostredníctvom rieky Schelde do Bruselu)

 

HOLANDSKO

-Severné more

-Západofrízske ostrovy

 

-nížina, veľká časť pod úrovňou hladiny mora, poldery=pôda získaná vysušením mora a chránená pred vodou hrádzami

 

-mierne prímorské (mierna zima, chladné leto)

 

-Rýn (ústí do Severného mora)

 

-kráľovstvo

-zámorské územia v Karibiku (Holandské Antily, Aruba)

 

-Holanďania (95%), Flámi, Frízi, Nemci

-380 oyv./ km² (1. miesto v Európe)

-holandčina

-rímskokatolíci (42%), protestanti (37%)

 

-Amsterdam (množstvo prieplavov=grachty, gracht – kanál v uliciach holandských miest), Rotterdam, Haag (parlament, vláda, kráľovský dvor), Utrecht, Eindhoven

-Naarden – hrob J. A. Komenského

-Maastricht – najstaršie mesto, vznik EÚ v roku 1992

 

-vysoko rozvinutý štát

-ropa, zemný plyn, čierne uhlie, rašelina

-potravinársky (syry – napr. eidam – podľa mesta Eidam)

-elektrotechnický (Philips)

-kvety (tulipány, gladioly, hyacinty – okolie Haarlemu)

-veterná energia (veterné mlyny poháňané vetrom od mora – melú ryžu, krúpy, ..., odčerpávajú presakujúcu vodu)

 

-splavné toky a kanály (4300 km) – spájajú takmer všetky mestá

-kvalitné cesty

-námorná (prístav Rotterdam - 1. miesto v Európe)

 

LUXEMBURSKO

-vnútrozemský

-jeden z najmenších štátov (2586 km²)

 

-výbežky pohoria Ardeny

 

-mierne (mierna zima, chladné leto)

 

-rieka Mosel

 

-veľkovojvodstvo

 

-Luxemburčania (75%), cudzinci z Európy

-francúzština, nemčina, luxemburčina (národný jazyk – nemecké nárečie)

-rímskokatolíci (94%)

 

-Luxembourg (sídlo EP-sekretariát, Európsky súdny dvor, Európska investičná banka)

 

-hutnícky

-bankovníctvo (jedno z najväčších bankových a finančných centier vo svete)

 

FRANCÚZSKO

-výhodná poloha (J-Stredozemné more, Z-Atlantický oceána, S-Severné more, La Manche, Calaiská úžina)

-550 tis. km² (3. miesto v Európe – po Rusku a Ukrajine)

 

-nížiny (Francúzska), panvy (Parížska), stredohoria (Francúzske)

-Pyreneje (hranica so Španielskom), Alpy (hranica s Talianskom – Mont Blanc), Švajčiarska Jura (hranica so Švajčiarskom), vysočina Vogézy, SV – Ardeny

-menej lesov (listnaté), oblasť Stredozemného mora – tŕnisté húštiny (macchie)

 

-mierne, J-stredomorské (teplé letá, mierne zimy)

 

-početné rieky – kolísavý stav, stály vodný stav – Seine

-Loire – najdlhšia, Rhôna – najmohutnejšia, Garonne – vyteká z Pyrenejí, Rýn – hranica s Nemeckom

 

-republika

-22 regiónov (95 departmentov)

-Korzika (hl. mesto Ajaccio) – hornatý, drobní poľnohospodári a pastieri, CR

-6 zámorských departmentov (Francúzska Guyana, Guadeloupe, Mayotte, Martinique, Réunion, St. Pierre a Miquelon)

-zámorské územia (Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna)

-EÚ, NATO (priekopník európskej integrácie a atlantickej bezpečnostnej spolupráce)

 

-67 mil. (3./4. miesto v Európe)

-Francúzi (80%), menšiny (Alsasania-Lotrínci – SV – nemecký jazyk, Provensalčania – Stredozemné more, Bretónci – Bretónsky polostrov, Baskovia – JZ, Katalánci – J, hranice so Španielskom, Flámi – hranice s Belgickom, Korzičania), cudzinci zo S Afriky

-francúzština

-rímskokatolíci (vyše 80%), moslimovia, protestanti

 

Paríž (Seine) – centrum – historická časť Cité, Notre Dame, hlavná obchodná tepna (najrušnejšia trieda) – Champs-Elyseés + Víťazný oblúk, La Defense – mestská štvrť – futuristická architektúra, bývalý kráľovský palác Louvre – portrét Mony Lisy), Eiffelova veža (320 m)

+samostatné mesto Versailles

Marseille, Lyon, Toulouse (starodávne), Nice (kúpeľné), Nantes, Bordeaux, Orleans, Grenoble (typické alpské mesto), Strasbourg (Alsasko Lotrínsko) – sídlo RE, EP, Cannes (stredisko CR na francúzskej riviére, filmový festival)

 

-obilniny (Parížska panva), dobytok, rybolov (prímorské oblasti)

 

-významná priemyselná veľmoc

-železná ruda (Lotrinsko, Normandia, V Pyreneje), čierne uhlie (Lille, Roubaix), bauxit (J+JV), ropa (medzi Bordeaux a Pyrenejami), draselné soli

-strojársky - lietadlá, automobily (Citroen, Peugeot, Renault)

-jadrové elektrárne (77%, 1. miesto vo svete), hydroelektrárne, prílivové elektrárne (Bretónsko)

-elektrotechnický, chemický

-textilný a odevný (Paríž – parížska móda)

-potravinársky (víno – 3. miesto vo svete, Champagne, Burgundsko, Bordeaux)

 

-doprava - hustá cestná a železničná (TGV), vnútrozemská vodná, námorná – najväčší Marseille, Nantes, Bordeaux, Le Havre, Calais, Brest

 

MONAKO

-Stredozemné more (medzi Nice a talianskymi hranicami)

-1,95 km² (2. najmenší štát sveta, po Vatikáne)

 

-kniežatstvo

 

-Monačania (16%), Francúzi (47%), Taliani (16%)

-18 tis. obyv./ km²

-francúzština

-rímskokatolíci (90%)

 

-3 pospájané mestá: Monako (hl. mesto), Monte Carlo (najväčšie), La Condamine (prístav)

 

-bankovníctvo, CR, kúpeľníctvo, herne a kasína (Monte Carlo), daňový raj (využívajú športovci, podnikatelia)

 

VEĽKÁ BRITÁNIA

-najväčší ostrovný štát v Európe v Atlantickom oceáne, od pevniny La Manche, Calaiská úžina, od Írska Írske more, prieliv sv. Juraja, V-Severné more

-Hebridy, Orkneje, Shetlandy (Atlantický oceán), Man (Írske more), Normanské (pri pobreží Francúzska)

 

-3 oblasti:

             1. Západné Anglicko, Wales, Škótsko – hornaté, málo úrodná pôda

S – Kaledónske hory, Grampiány (najvyšší vrch Ben Nevis-1343 m), stred – Penninské vrchy,

              Wales – Kambrické pohorie

 2. JV Anglicko – nížinaté, najúrodnejšia oblasť

 3. Severné Írsko – rovina (rašeliniská, vresoviská)

 

-oceánske (vlhká zima väčšinou bez snehu, chladnejšie leto), 

-zrážky (západné vetry)

 

-krátke rieky s malým spádom, pospájané prieplavmi

-Temža – hlavná vnútrozemská vodná cesta, Londýn – 60 km od pobrežia, vysoký morský príliv vniká hlboko do vnútrozemia – najväčšie námorné lode)

-Severn

 

-Škótsko – početné jazerá ľadovcového pôvodu (locky)  - Loch Ness

-najväčšie v Severnom Írsku – Lough Neugh

 

-Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

-4 historické krajiny:

            Anglicko (Londýn), Wales (Cardiff), Škótsko (Edinburgh), Severné Írsko (Belfast)

-2 autonómne územia (Man, Normanské ostrovy)

-závislé územia (Anguilla, Bermudy, Panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy, Falklandy, Gibraltar, Montserrat, Pitcairn, Sv. Helena, Turks a Caicos

-NATO, vystúpenie z EÚ (brexit)

 

-vysoká hustota - 245 obyv./km²), nerovnomerné rozmiestnenie (najviac - stredné a J Anglicko, riedke - hornaté Škótsko, Wales)

-67 mil. (3./4. miesto v Európe)

-Angličania (80%), Škóti (10%), Íri (4%), Walesania (2%) + prisťahovalci (Pakistanci, Číňania)

-protestantské (najmä anglikáni)

-Severné Írsko - väčšina protestanti (zväzok s Britániou), menšina katolíci (zjednotenie s Írskom) - od 70. rokov - ostrý konflikt sprevádzaný teroristickými akciami IRA (od roku 1969 - viac ako 3000 ľudí prišlo o život) - najväčší vnútropolitický problém Veľkej Británie po vojne, v súčasnosti prímerie

 

- Londýn (jedno z najväčších miest sveta) - hrad Tower, obchodné centrum City, Greenwich (hvezdáreň), Windsor (kráľovská rezidencia)

-Birmingham, Leeds, Glasgow, Sheffield, Manchester

-Cambridge+Oxford (univerzitné mestá), Canterbury (arcibiskupské sídelné mesto)

 

-nie veľmi priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo (najúrodnejšie JV Anglicko, stredné Škótsko)

-obilniny (napr. raž na výrobu whisky), zemiaky, ovocie, zelenina

-hovädzí dobytok, ovce, ošípané, rybolov (pobrežie)

 

-ropa+zemný plyn (Severné more), čierne uhlie, železná ruda

-tepelné (74%), jadrové (23%)

-vysoko rozvinutý priemysel (všetky odvetvia) 

            -strojársky (osobné a nákladné autá – Rover, Jaguar, lietadlá, traktory, lode)

-hutnícky

-elektronický a elektrotechnický

-textilný (Manchester)

 

-námorná – najväčšie prístavy (Londýn, Liverpool, Cardiff, Newcastle, Hull, Glasgow, Southampton)

-železničná, cestná (patrí k najmodernejším v Európe)

-letecká

 

ÍRSKO

-na ostrove Írsko (SV časť)

-členité pobrežie

 

-stred-nížina obklopená nízkymi vysočinami

 

-oceánske, množstvo zrážok

 

-početné jazerá, krátke rieky

 

-republika, EÚ

 

-Íri (94%), Angličania+prisťahovalci

-angličtina, írčina

-rímskokatolícke (95%)

 

-Dublin, Cork

 

-zemiaky, ľan, menej obilniny, 

-hovädzí dobytok, ovce

 

-potravinársky (liehovary, mliekárne, mäsové závody)

-textilný (Dublin)

-hydroelektrárne

 

-dokonalá železničná a cestná sieť (rovinatý terén)

-vodná (rieky, prieplavy), trajektové spojenie s Veľkou Britániou cez Írske more

 

SEVERNÁ EURÓPA

ŠVÉDSKO

-najväčší škandinávsky štát

ostrovy Gotland, Öland

 

-Z - Škandinávske vrchy (hranica s Nórskom), 

J - Baltská jazerná pahorkatina

pobrežie Baltského mora - nížiny

 

-vnútrozemské (teplé letá, dlhé studené zimy – pohoria zastavujú vplyv Golfského prúdu)

 

-prudké vodnaté rieky – výroba energie, preprava dreva

-jazerá (7% plochy) – najväčšie Vänern, najhlbšie Vättern        

 

-kráľovstvo

-EÚ

-vysoká životná úroveň (neutrálny štát počas 1. a 2. svetovej vojny)

 

-stred a J - väčšina obyv., S - veľké neobývané plochy

-Švédi (91%), S- Saamovia (=Laponci), Fíni, rastie počet prisťahovalcov z krajín 3. sveta

-švédčina

-luteráni (90%)

 

-hlavné mesto Stockholm (=Benátky severu), Göteborg, Malmö, Örebro, Uppsala (univerzitné mesto - 1. Švédska univerzita – od roku 1177)

 

-železná ruda (najkvalitnejšia na svete, najväčšie ložiská Kiruna, Gällivare)

-drevo (lesy pokrývajú 50% územia, hlavne na S, drevospracujúci priemysel patrí k najvyspelejším na svete)

-automobilový (Volvo, v minulosti Saab)

 

-všetky druhy dopravy

 

-prírodné národopisné múzeum SKANSEN

 

FÍNSKO

-susedí s Nórskom a Švédskom, V- Rusko

-medzi Botnickým a Fínskym zálivom

-1/3 za polárnym kruhom

-ostrovy pozdĺž pobrežia (najväčšie Alandy)

 

-nížinatý, stred – rozsiahla Fínska jazerná pahorkatina

 

-vnútrozemské (chladnejšie ako v ostatných škandinávskych krajinách)

 

-množstvo jazier (=krajina tisícich jazier) – viac ako 30 tisíc jazier – najväčšie Saimaa

-spojené prieplavmi alebo riekami (dokonalá vodná sieť)

 

-republika, člen EÚ (od 1995)

 

-Fíni (91%), S - Saamovia (=Laponci)

 

 (1%), Švédi (8%) – hranice so Švédskom+Alandy

-fínčina, švédčina

-luteráni

 

-hlavné mesto Helsinki, Tampere, Turku – prístav dostupný v zime len za pomoci ľadoborcov – Botnický záliv zamŕza,  Oulu

 

-malé nerastné bohatstvo

-drevo (lesy 65% územia) – drevospracujúci priemysel

-elektrotechnický (Nokia)

 

NÓRSKO

 

-1/3 za polárnym kruhom

-členité, skalnaté, fjordy (=úzke zálivy vnikajúce hlboko do pevniny vzniknuté ľadovcovou činnosťou) – najdlhšie Sognefjord, Hardangerfjord, najmohutnejší na svete Vestfjorden

-súostrovia Lofoty, Vesterály

 

-Škandinávske vrchy (celým územím S-J)

-neúrodné skaly, S-arktická tundra, snehové polia

 

-mierne (mierna zima, more nezamŕza, chladné vlhké leto, vrchy – drsné s výdatnými zrážkami)

 

-rieky s prudkým spádom, vodopádmi (energia)

 

-kráľovstvo

-autonómne územia: Svalbard v SĽO, Jan Mayen (sopečný, pracovníci meteorologickej stanice)

 

-Nóri (97%), Saamovia (=Laponci), 40-60 tisíc, S v tundre za polárnym kruhom, chov sobov, lov zveri)

-nórčina

-luteránske

 

-hlavné mesto Oslo, Bergen, Trondheim, Stavanger

 

-nepriaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo

-ovce, hovädzí dobytok, S- soby

-rybolov – rieky, jazerá, moria (slede, tresky, makrely, veľryby)

 

-drevo, železná ruda (Škandinávske vrchy), pyrit, farebné kovy

-ropa a zemný plyn (Severné more) – vrtný ostrov Troll (najväčšia vrtná plošina na svete)

   

DÁNSKO

-členité pobrežie

-Jutský polostrov+ostrovy (Sjaelland - najväčší, Fyn, Lolland, Bornholm)

-prielivy Skagerrak, Kattegat – oddeľujú Dánsko od Škandinávskeho polostrova

-suchozemská hranica (80 km s Nemeckom)

 

-nížinatý (najvyšší bod 172 m – Ejer Barnehoj)

-Z: vresoviská, rašeliniská, V: listnaté lesy

-Bornholm – sklanaté pobrežie, vodopády, hlboké rokliny (geologicky skôr Nórsko)

 

-mierne – časté vetry a hmly, mierne zimy, chladnejšie letá

 

-kráľovstvo

-samosprávne územia - Faerské ostrovy=Ovčie ostrovy (hlavné mesto Tórshavn, germánska faerčina, rybolov), Grónsko=Zem ľudí (hlavné mesto Nuuk)

-člen EÚ (od roku 1973), NATO

 

-Dáni (97%), J-malá nemecká menšina, najnižší podiel cudzincov v EÚ (býv. Juhoslávia, Turci)

-dánčina

-luteránske

-70% v mestách (60% v rodinných domoch)

 

-Kodaň (Sjaelland) – kráľovská rodina, vláda, parlament, letisko, prístav

-Aarhus (Jutský polostrov), Odense (Fyn), Aalborg (najväčší prístav)

 

-živočíšna výroba (hov. dobytok, ošípané), rybolov

-krmoviny

 

-malé nerastné bohatstvo, energia dodávaná káblami z Nórska a Švédska

-potravinársky (mlieko, maslo, syry, ryby, cukrovary)

 

-hustá železničná sieť, kvalitné cesty

-námorná

-ostrovy spojené trajektami a mostami - kombinovaný most (cesta, železnica) spája Dánsko so Švédskom

 

ISLAND

-ostrov 950 km Z od brehov S Európy, od Grónska Dánsky prieliv

-ostrov Surtsey (vznikol v roku 1963 pri podmorskom výbuchu, 2,7 km², prísne chránená rezervácia)

 

-náhorná plošina s lávovými poliami a ľadovcami

-krajina sopiek (Katla, Hekla), ľadovcov, prudkých riek, vodopádov a gejzírov

-množstvo horúcich prameňov (geotermálna energia – vykurované celé osady či mestá, aj Reykjavík)

 

-S+stred – drsné, J-miernejšie (dlhá zima, krátke chladné leto)

 

-republika

-nemá armádu, americká vojenská základňa Keflavik

-NATO

 

-Islanďania (94%), Dáni, Švédi, Američania, Nemci

-islandčina

-luteránske

-3,5 obyv./km² (posledné miesto v Európe)

 

-Reykjavík

 

-rybolov (1. miesto na svete vo výlove na 1 obyvateľa), hovädzí dobytok, ovce, kone

-chýba nerastné bohatstvo

-cestná, námorná, letecká, bez železníc

 

 JUŽNÁ EURÓPA

PORTUGALSKO

-Z Pyrenejského polostrova pri Atlantickom oceáne

 

-väčšinou pohoria, plošiny

-pobrežie - nížina

 

-stredomorské (S-viac zrážok, J-zrážky len v zime)

 

-Duero, Tejo, Guadiana - splavné

 

-republika

-8 regiónov + Azory, Madeira (geograficky patrí Afrike), Macao - od roku 1999 patrí Číne

-EÚ, NATO

 

-Portugalci (99%)

-portugalčina

-rímskokatolíci (94%)

 

-Lisabon=Lisboa (ústie rieky Tejo), Porto (ústie rieky Duero), Coimbra - univerzitné mesto

 

-pšenica, kukurica, vinič (portské víno), ovocie

-ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok, rybolov

-korok z korkového duba (1. miesto vo svete)

 

-zlato+striebro (Porto), volfrám, urán, železná ruda

-textilný (Porto - bavlna, Covilhã - vlna)

-potravinársky (ryby, víno, olivový olej)

-hydroelektrárne

-napriek hospodárskemu rozvoju - najchudobnejšia krajina Z Európy

 

-námorná (Lisabon - najzápadnejší prístav v Európe)

-železničná

-cestná (most Vasco da Gama - jeden z najdlhších mostov v Európe, 17 km)

 

ŠPANIELSKO

-väčšina Pyrenejského polostrova

-málo členité pobrežie, J+V - Stredozemné more, Gibraltársky prieliv (od Afriky), S- Biskajský záliv

 

-vnútrozemie - suchá náhorná plošina Meseta (južná časť La Mancha pripomína púšť), Kastílske vrchy

-J - Sierra Morena, Sierra Nevada (Mulhacén, 3478 m)

-S - Pyreneje, Kantabrijské pohorie

-V - Iberské pohorie

-málo nížin, najúrodnejšia - Andalúzska

 

-kontinentálne - málo zrážok, pobrežie-stredomorské (horúce letá, mierne zimy)

 

-Miňo, Duero, Tajo, Guadiana (do Atlantického oceánu), Ebro (do Stredozemného mora)

 

-kráľovstvo

-17 autonómnych komunít (Andalúzia, Katalánsko, Baskicko, Galícia, ...) + Baleáry v Stredozemnom mori, Kanárske ostrovy (geograficky k Afrike), Španielska severná Afrika (mestá Ceuta a Melilla - S Maroka)

-EÚ, NATO

 

-nie je národnostne jednotné - Španieli (72%), Katalánci (16%) - SV+Baleáry, Galícijčania (8%) - SZ, pravdepodobne pôvodní obyvatelia, Baskovia (2%) - Biskajský záliv, národnostné nepokoje - ETA (Baskická vlasť a sloboda), na svedomí životy viac ako 1000 ľudí

-španielčina (úradný jazyk), katalánčina, baskičtina, galicíjčina

-rímskokatolícke (96%)

 

-Madrid (dopravná križovatka)

-Barcelona (Katalánsko, najväčšie priemyselné a obchodné mesto), Valencia (stredomorský prístav), Sevilla (Andalúzia), Zaragoza, Malaga (prístav na španielskej riviére)

-Huelva, Bilbao+San Sebastian-kúpeľné mesto (Baskicko), La Coruňa (Galícia)

 

-obilniny, citrusy, tabak, olivy (1. miesto vo svete)

-jediný háj palmy datľovej v Európe (pri Elche)

-priemyselná rastlina esparto (koberce, klobúky, rohože)

-ovce, dobytok (aj ťažný - somáre, mulice), rybolov

 

-veľké nerastné bohatstvo - železná ruda, čierne uhlie, farebné kovy, ortuť, pyrit

 

-strojársky (automobily - Seat, lode), textilný, potravinársky (víno - 1. miesto vo svete, olivový olej, konzervy)

 

-všetky druhy dopravy

 

-cestovný ruch (stredozemné more +ostrovy)

 

TALIANSKO

-Apeninský polostrov, Z - Tyrhenské more, V - Jadranské more

-ostrovy (najväčšie Sicília, Sardínia)

 

-S - pozdĺž hraníc Alpy, J - Apeniny (vápencové pohorie)

-J od Álp úrodná Pádska nížina

-sopky - Vezuv (pri Neapole), Etna (3263 m, Sicília) - najvyššia činná sopka v Európe, Stromboli (Liparské ostrovy)

 

-subtropické (suché teplé leto, mierna daždivá zima, sneží málokedy)

 

-Pád (pramení v Alpách, preteká Pádskou nížinou, ústí do Jadranského mora), Adiža (Adige), Tibera (cez hlavné mesto)

-alpské rieky (hydroelektrárne)

 

-republika

-20 regiónov (napr. Kalábria, Kampánia, Lombardsko, Toskánsko, Piemont, ....)

-Sicília (Palermo, husto obývaný, ovocie, hrozno, kúpeľníctvo, cestovný ruch)

-Sardínia (Cagliari, pastierstvo, poľnohospodárstvo)

-EÚ, NATO

 

-60 miliónov (5. miesto v Európe)

-Taliani (95%), S - Nemci, Francúzi, Slovinci

-taliančina, sardínčina (Sardínia)

-rímskokatolíci (90%)

 

-hlavné mesto Rím ("večné mesto") - Koloseum, Via Appia, Forum Romanum, Fontana di Trevi, Panteón, 

-Miláno, Neapol, Turín, Palermo, Janov (Genova), Bologna, Florencia (Firenze)

-Benátky (Venezia), Parma, Terst, Rimini

 

-patrí k hospodársky najvyspelejším krajinám (S - väčšina priemyslu, J - poľnohospodársky ráz)

-pšenica, kukurica, tabak, ryža (1. miesto v Európe), J - vinič, olivy (2. miesto vo svete)

-vývoz vo veľkom (citróny, pomaranče, mandarínky, figy, mandle, broskyne, jablká)

-hovädzí dobytok, ovce, koze, somáre

-rybolov (sardinky, makrely, morské mäkkýše)

 

-málo nerastných surovín (ropa, zemný plyn, železná ruda, ...)

-strojárstvo (automobily, motocykle - Turín, Miláno, lode - Janov, Terst)

-elektrotechnický, chemický, textilný

-potravinársky (víno - 2. miesto vo svete, olivový olej, ryby, cestoviny)

 

-dobre rozvinutá železničná a cestná sieť

 

-CR (pobrežie, ostrovy, historické mestá)

 

ANDORRA

-v Pyrenejách medzi Španielskom a Francúzskom

-chladné a drsné podnebie

 

-kniežatstvo (hlavou štátu - francúzsky prezident+španielsky biskup zo Seo de Urgell)

 

-Španieli (60%), Andorrania=Katalánci (21%), Francúzi, Portugalci

-katalánčina (úradný jazyk), francúzština, španielčina

-rímskokatolíci

 

-Andorra la Vella

 

-drevo

-ovce, kozy

-cestovný ruch (lyžiarske strediská), nezdanený tovar (liehoviny, tabak, šperky, parfémy, elektronika)

 

SAN MARINO

-republika (61 km² - najmenšia a najstaršia republika na svete, 301 n. l. - zakladateľ Marino)

 

-San Marino

-Sanmariňania 

(80%)

-taliančina

-rímskokatolíci

 

-cestovný ruch, poštové známky, nízke dane

-nákupné centrum

VATIKÁN

-mestský cirkevný štát = Svätá stolica

-0,44 km² (najmenší štát sveta), enkláva uprostred Ríma

-teokratická absolútna monarchia (pápež volený doživotne)

-centrum rímskokatolíckej cirkvi

-taliančina, latinčina

-chráni švajčiarska garda

-cestovný ruch, poštové známky, mince

-Bazilika sv. Petra, Námestie svätého Petra, Apoštolský palác (Vatikánska knižnica, Sixtínska kaplnka), priľahlé budovy a vatikánske záhrady

-niektoré rímske kostoly a paláce, letné sídlo pápeža - Castel Gandolfo

MALTA

-ostrovný štát v Stredozemnom mori (Malta, Gozo. Comino), strategická poloha

-stredomorské (horúce letá, vlhké zimy)

-republika

-EÚ

-Malťania (96%)

-maltčina (príbuzný arabčine), angličtina

-rímskokatolícke (91%)

-stavba a oprava lodí, ľahký priemysel

-cestovný ruch

 

JUHOVÝCHODNÁ EURÓPA

 

ALBÁNSKO

-Z Balkánskeho polostrova

 

-hornatý, pobrežie – nížina s močiarmi a lagúnami

 

-hustá sieť krátkych prudkých riek (zavlažovanie, zdroj energie)

-jazerá (Skadarské, Ochridské, Prespanské)

 

-stredomorské (teplé, suché, mierna zima na pobreží, sneh a mráz v horských oblastiach)

 

-republika

-NATO (2009)

 

-Albánci (98%), mnoho v Kosove

-Gréci, Macedónci

-albánčina

-islam (75%), pravoslávni (20%), rímskokatolíci (10%)

 

-Tirana – vnútrozemie, prístavy Durres (Drač), Elbasan

 

-chudobná nestabilná krajina

-obilniny, tabak, olivy, ovocie, zelenina

-ovce, kozy, hovädzí dobytok

-ropa, rudy (chróm, meď), hnedé uhlie

-strojársky, textilný (Tirana), lodenice, drevospracujúci, potravinársky (olivový olej, rybie konzervy, tabak)

 

-cestná doprava (pozdĺž pobrežia), železničné trate z Durresu do Tirany a do Elbasanu

-malá námorná doprava, letecká

 

-rozvoj cestovného ruchu

 

GRÉCKO

-Staroveké Grécko a jeho kultúra – základ európskej civilizácie

 

-J Balkánskeho polostrova

-polostrov Peloponéz – spojený s pevninou úzkou Korintskou šijou

-polostrov Chalkidiki (+polostrov Athos=Svätá Hora– autonómna mníšska republika, 2000 obyv. - muži v kláštoroch, od roku 1045 zákaz vstupu detí, žien a samičiek živočíchov

-asi 2000 ostrovov v Iónskom (Korfu, Zakyntos) a Egejskom mori (Kyklady, Sporady, Lesbos, Rhodos), najväčší – Kréta, 154 obývaných, neobývané – malá rozloha, nedostatok pitnej vody

 

-hornatý (80%), Pindos (najvyšší vrch Olymp – 2917 m, posvätný), Rodope (hranica s Bulharskom)

 

-subtropické (horúce suché letá, mierne vlhké zimy), pohoria – drsnejšie

 

-málo vodnaté rieky (Axios, Nestos, ...)

 

-republika

-EÚ, NATO

 

-Gréci (97%), Turci, Macedónci, Albánci

-gréčtina

-grécki pravoslávni (97%)

 

-Atény (staroveké kultúrne pamiatky - Akropola),  Thessaloniki (=Solún), Patras (Peloponéz), Pireus (súčasť aténskej aglomerácie), 

-Iraklion (Kréta)

-slávne mestá – Téby, Olympia, Sparta (len bezvýznamné obce)

 

-obilniny (aj ryža), bavlna, tabak, olivy, vinič, ovocie, zelenina

-ovce, kozy, hovädzí dobytok, rybolov

 

-bauxit, lignit, ropa a zemný plyn

-lodiarenský (najväčšie svetové loďstvo, najväčšia vojenská flotila v Európe), potravinársky, chemický, textilný

 

-námorná (prístavy Solún, Pireus), trajektová doprava medzi Gréckom (Patras) a Talianskom (Brindisi)

-riedka železničná a cestná sieť, letecká

 

-cestovný ruch

 

BULHARSKO

-čiernomorský štát na Balkánskom polostrove, susedí s Tureckom

-málo členité pobrežie (Burgaský záliv), väčšinou piesočnaté pláže, miestami strmé, nedostupné

 

-hornatý – Stará Planina, Rila (najväčšie pohorie), Pirin, Rodopy = Rilsko-Rodopský kryštalický masív (spoločný geologický vývoj)

 -S- Podunajská nížina

 

-JV – stredomorské (teplé, suché), Stará Planina - klimatická hranica, subtropické prúdy sa tu zastavia, Podunajská nížina – najkontinentálnejšie podnebie na Balkáne (teplé letá, suché zimy)

 

-hustá riečna sieť – Dunaj (najväčšia, jediná splavná), Marica ("národná", pramení v Bulharsku, ústí do Egejského mora)

 

-republika

-EÚ, NATO

 

-Bulhari (85%), Turci (10%), Rómovia (3%)

-bulharčina, turečtina

-pravoslávne (86%), islam

 

-Sofia, Plovdiv (Marica), Varna, Burgas, Ruse

 

-zaostalé (500 rokov nadvláda Turkov), rozvoj až po 2. svetovej vojne, najchudobnejšia krajina EÚ

 

-obilniny (aj ryža), strukoviny, tabak, bavlník, ovocie, zelenina, vinič, ruže

-ovce, ošípané, hovädzí dobytok, hydina, priadka morušová, rybolov (pobrežie, Dunaj-jeseterovité ryby)

 

-málo surovín (nekvalitné hnedé uhlie, kamenné uhlie, málo ropy a zemného plynu)

-chemický, hutnícky, strojársky (Varna – lodenice), textilný

 

-železničná (Srbsko–Sofia–Plovdiv–Turecko) – nerovnomerná, horské oblasti takmer bez železníc

-námorná (Varna, Burgas), vnútrozemská vodná (Ruse - najväčší riečny prístav)

 

-CR, kúpeľné a rekreačné strediská (Balčik, Zlaté piesky, Slnečné pobrežie)

 

RUMUNSKO

-čiernomorský štát na Balkánskom polostrove

 

-rozmanitý

-pohoria – Karpaty (Východné, Južné=Transylvánske Alpy – najväčšia časť rumunských Karpát), Západné vrchy, Transylvánska vysočina

-nížiny – J-Rumunská (=Valašská), Z-zasahuje Veľká dunajská nížina

 

-studené zimy, horúce letá, Karpaty – klimatická hranica, najteplejšie Podunajsko

 

-množstvo riek (pramenia v Karpatoch), najväčšia Dunaj (hranica s Bulharskom) - priehrada Železné vráta so Srbskom, ústí širokou deltou do Čierneho mora)

-močiarovité jazerá pri Dunaji, lagúnové (slané) pri pobreží

 

-republika

-EÚ, NATO

 

-Rumuni (90%), Maďari (7%) – Sedmohradsko, Rómovia (2%), Nemci (0,5%)

-nerovnomerné (najviac priemyselné oblasti)

-rumunčina, maďarčina

-pravoslávni (87%), rímskokatolíci (5%)

 

-Bukurešť – moderné, rušné výstavné mesto, priemyselné stredisko, dopravná križovatka

-Cluj-Napoca, Temešvár, Iasi, Constanta

 

-obilniny, slnečnica, ľan, bavlna, tabak, ovocie, vinič

-dobytok, ovce, hydina, včely, rybolov

 

-ropa, zemný plyn, hnedé uhlie, lignit

-strojársky (traktory, nákladné a osobné autá, lokomotívy, lode), textilný, potravinársky (víno)

 

-vývoj dopravy ovplyvnili podmienky prírodné (vrchy) a historické (zmeny hraníc)

-železničná, cestná, vodná, letecká, námorná (Constanta)

 

-prímorské letoviská (Mamaia), horské oblasti, historické pamiatky

 

 BÝVALÁ JUHOSLÁVIA

-vznik v roku 1929, po roku 1945 komunisti – SFRJ (Socialistická federatívna republika Juhoslávia) = federácia 6 republík (Slovinsko – najrozvinutejšie, Srbsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Macedónsko, Bosna a Hercegovina – najmenej rozvinutá)

-náboženská a etnická zmes = pravoslávni (Srbi), rímskokatolíci (Slovinci, Chorváti), moslimovia (Bosna a Hercegovina, komunity v Macedońsku a Čiernej Hore)

-90. roky – konflikty na Balkáne

-1990 – rezignácia komunistov, rozpad, separatistické tendencie

-1991 – nezávislosť – Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko (boje Chorváti a juhoslovanská armáda)

-1992 – nezávislosť – Bosna a Hercegovina (spor Srbi, Chorváti, Moslimovia – 150-200 tisíc obetí etnických čistiek, 1995 letecké údery NATO na srbské ciele v Bosne, SFOR), nová Juhoslávia (Srbsko+Čierna Hora) – Srbsko zodpovedné za krvavý konflikt, sankcie OSN

-Kosovo – separatistické tendencie kosovských Albáncov (UCK – Kosovská oslobodzovacia armáda) – represie (potlačenie vzbury) Belehradu voči civilnému obyvateľstvu vrátane etnických čistiek, útek Albáncov z Kosova (viac ako 1 mil. najmä do Albánska)

-1999 – útoky NATO-bombardovanie Juhoslávie, KFOR (cieľ – stabilizácia, návrat utečencov, odzbrojenie, zabrániť vytláčaniu Srbov z oblasti)

-2006 – nezávislosť Čierna Hora

-2008 – nezávislosť Kosovo (neuznaný všetkými štátmi)

 

SLOVINSKO

-Z - malý úsek jadranského pobrežia

 

-hornatý povrch (Karavanky, Julské Alpy)

 

-J,Z – stredomorské, S,V – vnútrozemské

 

-rieka Drava

 

-republika, EÚ, NATO

 

-Slovinci (90%), Chorváti, Srbi, Bosniaci

-slovinčina

-rímskokatolíci (90%)

 

-hlavné mesto Ljubljana, Maribor – prístav

 

-uhlie

-hutnícky, textilný

-pomerne vysoká životná úroveň, málo zasiahnuté vojnou, ekonomický najvyspelejší štát východného bloku

 

CHORVÁTSKO

-členité pobrežie, množstvo ostrovov (najväčší Krk, Brač, Hvar, Korčula, ...)

 

-vápencové pohorie Dináre, V-nížiny

 

-vnútrozemie chladnejšie ako pobrežie

 

-Drava, Sava

 

-republika

-EÚ, NATO

 

-Chorváti (78%), Srbi, Bosniaci, ...

-chorvátčina, srbčina

-rímskokatolíci (86%), pravoslávni (4%)

 

-hlavné mesto Zagreb, Split, Rijeka

 

-bauxit

-chemický, hutnícky, strojársky (lode)

 

-cestovný ruch (Dalmácia)

 

-1991-1992 – občianska vojna – úpadok hospodárstva aj cestovného ruchu

 

SRBSKO

-vnútrozemský štát (strata pobrežia)

-S-nížiny, stred – pohorie Kopaonik

-vnútrozemské

-Dunaj (hranica s Rumunskom – priehrada Železné vráta) – prítoky Tisa, Drava

 

-republika, samostatný štát od 2006

-autonómny kraj Vojvodina (hlavné mesto Novi Sad, maďarčina, slovenčina, rumunčina)

 

-Srbi (80%), Maďari (3%)

-srbčina

-pravoslávni=srbskí ortodoxní (84%), rímskokatolíci (6%), islam (3%)

 

-hlavné mesto Belehrad, Novi Sad, Niš

 

-priemysel (okolie Belehradu) – potravinársky, textilný, automobilový

-občianska vojna 1991-1992 – hospodársky úpadok, medzinárodné embargo

-strata cestovného ruchu (nezávislosť Chorvátska, Čiernej Hory)

 

ČIERNA HORA

-pobrežie Jadranského mora

 

-hornatý štát – Dináre

 

-pobrežie – subtropické, vnútrozemie – kontinentálne

-záliv Kotorská boka – najdaždivejšie miesto v Európe (4626 mm/rok)

 

-Skadarské jazero

 

-rozsiahla ochrana prírody (4 národné parky) – najekologickejšia krajina sveta

 

-Čiernohorci (43%), Srbi (32%), Bosniaci, Albánci, Chorváti, Rómovia

-čiernohorčina, srbčina

-pravoslávni, islam (10%)

 

-hlavné mesto Podgorica

 

-cestovný ruch

 

BOSNA A HERCEGOVINA

-Jadranské more (12 km)

 

-Dináre (najrozsiahlejšie krasové útvary v Európe – jaskyne, závrty)

-S-neveľké nížiny (údolie Sávy)

 

-studené zimy, teplé letá

 

-republika

-2 celky – Federácia Bosny a Hercegoviny, Republika srbská (49%)

 

-pokles obyvateľstva z 4,4 mil. na 3,4 mil.

-Bosniaci=Moslimovia (50%), Srbi (30%), Chorváti (15%)

-bosniančina, chorvátčina, srbčina

-islam (40%), pravoslávni (30%), rímskokatolíci (15%)

 

-hlavné mesto Sarajevo, Banja Luka (Republika Srbská), Mostar

 

-prírodné bohatstvo

 

SEVERNÉ MACEDÓNSKO

-vnútrozemský štát

 

-hornatý

 

-J-subtropické

 

-rieka Vardar

 

-republika

 

-Macedónci (66%), Albánci (23%), Turci, Rómovia, Srbi

-macedónčina

-pravoslávni (66%), islam (30%)

 

-hlavné mesto Skopje, Tetovo

 

KOSOVO

-vnútrozemský

 

-hornatý

 

-republika (od 2008) – nie všetky štáty uznali nezávislosť

-od 1999 pod správou OSN

 

-2 mil.

-Albánci (92%), Srbi (5%)

-islam, pravoslávni

 

-hlavné mesto Priština

 

-ťažobný a cementársky, poľnohospodárstvo

-chudobná krajina (vojna)

- EURO- hoci nie je členom eurozóny

 

 

VÝCHODNÁ EURÓPA

 

POBALTSKÉ ŠTÁTY (Litva, Lotyšsko, Estónsko)

-posledné štáty pripojené k ZSSR v 1940 (proti svojej vôli)

 

-nížinatý povrch (Baltská nížina)

 

-mierne vlhké podnebie (mierne letá, studené zimy)

 

-1991 – nezávislosť, obnova ekonomiky založenej na voľnom trhu

 

-republiky, EÚ, NATO

LITVA

-Litovci (80%), Rusi, Poliaci

-litovčina (80%), ruština

-rímskokatolíci

 

-hlavné mesto Vilnius, Kaunas, Klaipéda

 

-hovädzí dobytok

-strojársky, chemický, potravinársky

 

LOTYŠSKO

 

-Lotyši (60%), Rusi, Bielorusi, Ukrajinci

-lotyština (52%), ruština

-luteráni (75%)

 

-hlavné mesto Riga

 

-strojársky, potravinársky (mliečne výrobky, mäso)

 

ESTÓNSKO

-Estónci (65%), Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Fíni

-estónčina (60%), ruština

-luteráni

 

-hlavné mesto Tallinn

 

-horľavé bridlice

-strojársky, potravinársky (mliečne výrobky)

 

MOLDAVSKO

-vnútrozemský štát

 

-hornatá planina medzi riekami Prust a Dnester

 

.mierne podnebie

 

-4 mil, 2/3 sú rumunského pôvodu

-Moldavci (65%), Ukrajinci, Rusi, Gagauzi (christianizovaní Turci)

-1940 - v rámci ZSSR bol umelo vytvorený moldavský jazyk a národ

-moldavčina (podľa ústavy štátny jazyk, nahrádza rumunčinu), ruština

-pravoslávni

 

-hlavné mesto Kišinev, Tiraspoľ

 

-republika (od 1991)

-separatistická Podnesterská republika = Transnistria (medzinárodne neuznaná), V breh Dnestru, Ukrajinci, Rusi, hlavné mesto Tiraspoľ

-autonómna Gagauzská republika – hlavné mesto Komrat

-SNŠ

-1999 – referendum proti spojeniu s Rumunskom

 

-najchudobnejší štát Európy, hospodárska kríza (80% žije v chudobe, korupcia)

-závislý na exporte poľnohospodárskych produktov - ovocie, vinič, zelenina, obilniny, tabak

-málo nerastných surovín

-strojársky, potravinársky

 

BIELORUSKO

-vnútrozemský

 

-S-nížiny (ľadovcové usadeniny), stred - úrodné, dobre odvodňované náhorné plošiny, horské hrebene, J+V - Pinské močiare

 

-kontinentálne (zmiernené Baltským morom - teplejšie zimy ako v európskej časti Ruska)

 

-republika (od 1991)

-SNŠ

-od 1994 diktátorsky režim (porušovanie ľudských práv, obmedzovanie slobody tlače, prenasledovanie opozície)

 

-Bielorusi (84%), Rusi, Poliaci

-bieloruština, ruština

-pravoslávni (60%)

-pretrvávajú dôsledky jadrovej katastrofy v Černobyle (1,5 mil. ľudí na silne poškodených územiach)

 

-Minsk - centrum SNŠ, Gomeľ

 

-centrálne riadené hospodárstvo, ťažké hospodárske problémy

-málo nerastných surovín

-strojársky, chemický, drevársky a papierenský (rozľahlé lesy)

 

UKRAJINA

-prímorský (Čierne more)

-2. najväčší štát Európy (po Rusku) - 603 700 km²

 

-roviny (stepi), miestami náhorné plošiny a kotliny

-J-Čiernomorská nížina, stred - Dneperská nížina a plošina, V-Stredoruská vrchovina, Z-Karpaty

 

-mierne, J-stredomorské

 

-Dneper, S-Pinské močiare

 

-republika (od 1991)

-SNŠ

-autonómna Krymská republika (Simferopol - hlavné mesto) - sporné územie, pripojenie k Rusku (2014)

 

-Ukrajinci (70%), Rusi (20%)

-ukrajinčina, ruština

-pravoslávni

 

-Kyjev (2,5 mil.)- hlavné mesto, nad 1 mil. - Charkov, Dnepropetrovsk, Doneck, Odesa

 

-svetová obilnica, zemiaky, zelenina, ľan, J-ovocie

-uhlie (Donecká uhoľná panva), železná ruda, ropa, mangán, kamenná soľ

-hutnícky, strojársky (lokomotívy, lode), chemický, potravinársky

 

RUSKO

-najväčší štát sveta (17 mil. km²)

-2 svetadiely, 3 oceány (S-SĽO, V-Tichý,  Kaliningradská oblasť – Atlantický), J+Z – pevninské hranice

-ostrovy v SĽO (ostrov Františka Jozefa, Nová Zem, Severná Zem, Novosibírske ostrovy, Wrangelov ostrov), v TO (Kurily, Sachalín)

 

-Z-Východoeurópska nížina, V-Západosibírska nížina, Stredosibírska plošina, pohoria V Sibíri a Kamčatky, J-Stredoruská vrchovina

-Ural (oddeľuje európsku a ázijskú časť), Kaukaz (Elbrus, 5642 m – najvyšší vrch), Altaj (hranica s Mongolskom)

 

-mierne (väčšina územia), kontinentálne (vnútrozemie – extrémne teploty), subarktické a arktické (tundry na S), subtropické (medzi Kaspickým a Čiernym morom)

-stepi (chladná zima, horúce suché leto), tajga (dlhá tuhá zima, krátke leto), Kaliningradská oblasť (miernejšie), JV Ďalekého východu (monzúnová oblasť)

-priemerná teplota – január/júl – od -10^oC/18 ^oC (Moskva) do -50 ^oC/19 ^oC (Jakutsk, Sibír)

-zrážky – najmenej-Kaspická nížina (150 mm), najviac-Kaukaz, Altaj (2000 mm)

 

-splavné, beze perejí a vodopádov

-SĽO (Ob, Jenisej, Lena, Dvina, Pečora, Indigirka,  Kolyma, ...)

-Tichý (Amur, Anadyr)

-Kaspické more (Ural, Volga – najdlhšia rieka Európy, 3531 km), Čierne (Dneper, Don), Baltské (Západná Dvina, Neva)

-2 mil. jazier, najväčšie jazero sveta - Kaspické more, 371000 km², najhlbšie jazero sveta – Bajkal – 1620 m, najväčšia zásobáreň pitnej vody), najväčšie jazerá Európy – Ladožské, Onežské

 

-republika, federácia, pluralitný politický systém (po rozpade ZSSR)

-SNŠ

-89 administratívnych jednotiek: 21 autonómnych republík – napr. Čečensko (Groznyj), Dagestan, Ingušsko, Jakutsko, Karélia, Tatarstan,  1 autonómna oblasť – Židovská a. o., 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí – napr. Kaliningradská, 2 mestá so zvláštnym štatútom – Moskva, Petrohrad

-spor s Japonskom o Kurily

 

-súčasť európskej civilizácie

-8,6 obyv./km², nerovnomerné (najviac – Moskva, Petrohrad, Povolžie, Preduralie, ázijská časť - Ural, Kuznecká panva, pozdĺž Transibírskej magistrály)

-145 mil. obyv., 74% v mestách

-20 národov (7 viac ako 1 milión) – Rusi (80%), Tatári (5,6 mil.), Ukrajinci (4,4 mil.), Čuvaši (1,8 mil.), Baškirci=Baškorti (1,4 mil.), Bielorusi (1,2 mil.), Mordvíni (1,2 mil.)

-indoeurópska jazyková rodina – Rusi, Ukrajici, Bielorusi, altajská (turecká skupina) – Tatári, Čuvaši, Baškirci=Baškorti, uralská - Mordvíni

-25 mil. Rusov za hranicami Ruska (Ukrajina – 11,5 mil., Kazachstan – 6,3 mil., Pobaltie -1,7 mil.), Uzbekistan (1,6 mil.)

-ruština

-pravoslávni (35 mil.), moslimovia (15-22 mil.) – Ural, Povolžie, Kaukaz, Židia (700 tis.), katolíci (320 tis.), budhisti (J Sibír, Kalmycká republika)

 

-15 miliónových miest: Moskva (10 mil.), Petrohrad (4,5 mil.), nad 1 mil. - Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižnij Novgorod, Kazaň. Čeľabinsk, Omsk, Samara, Rostov nad Donom, Ufa

-svetová rarita – stotisícové mestá v Arktíde (Murmansk, Noriľsk)