Školský časopis

Bolo to ťažké rozhodovanie

(Rozprávanie)

   ,,Hurááá.“ Zobudila som sa v deň mojich osemnástich narodenín. Na tento deň som sa veľmi tešila. Nie z dôvodu, že už môžem ísť konečne na párty pre dospelých, že si môžem sama kúpiť v lete na kúpalisku pivo alebo riešiť niektoré veci sama, bez sprievodu rodičov. Dnešný deň bol pre mňa výnimočný, pretože som si mala vybrať svoje prvé auto. Vodičský preukaz na auto som si začala robiť už v mojich šestnástich a od sedemnástich som jazdila v sprievode mojich rodičov. Od chvíle, ako som dostala tento čarovný preukaz ,som strávila každú voľnú chvíľu na internetových bazároch, kde som si pozerala všetky rôzne autá zo všetkých rôznych, finančne dostupných značiek. Nakoľko ma dievčenské veci nikdy nejako nezaujímali a vždy som mala skôr bližšie k týmto chlapčenským veciam, ako sú autá, motorky či futbal, tak bol pre mňa výber môjho prvého auta dôležitým a ťažkým rozhodovaním.

   A je to tu. Rozhodujem sa a prehodnocujem, ktorý z mojich favoritov by bol pre mňa na začiatok najlepší. ,,Kúp si BMW X1,“ povedal mi môj kamarát Paľo, ,,je to krásne auto, ako stvorené pre teba! “  Mal pravdu, tieto autá sa mi vždy veľmi páčili a vedela som si predstaviť jazdiť práve na ňom. ,,Mala by si zvážiť ten Volkswagen Pólo, BMW je veľmi náročné na údržbu a servis,“ skonštatoval môj otec, ,,a hlavne má veľkú spotrebu.“ V tomto mal zas pravdu on. Snažil sa mi vysvetliť, že aj on si kúpil svoje vysnené auto, až keď na to mal. ,,Kúpiš si ho neskôr, na začiatok bude biele Pólo to najlepšie, uvidíš.“  ,,Mne by sa páčilo Suzuki wagon!“  zakričala z kuchyne moja mama. ,,Takú škaredú krabicu?“ zamrmlala som si popod nos. Tento návrh som bez rozmýšľania vymazala z hlavy. Maminu napadlo to najškaredšie auto v celej strednej Európe. V hlave som sa teda rozhodovala medzi BMW alebo Volkswagenom. ,,BMW je krajšie,“ nahovárala som si. Nakoniec som sa rozhodla: ,,Kúpim Pólo,“ prišla som oznámiť rodičom. Ešte v ten deň som volala pánovi, od ktorého som išla auto kupovať. Deň nato som už celá natešená spolu s našimi a Paľom ,hneď ako sme sa naobedovali, vyrazila pre môjho budúceho tátoša. ,,Berieme!“ Celá spokojná som toto slovíčko vyslovila.

   Moje autíčko mi odvtedy poctivo slúži. Som veľmi šťastná, že som dala na radu staršieho a skúsenejšieho. Aj napriek tomu, že som zo začiatku nebola k nemu naklonená, tak sme si sadli. Odvtedy sme spolu najazdili už niekoľko tisíc kilometrov, zažívame spolu pekne chvíle na cestách a chodievame na všetky rôzne stretnutia autičkárov po celom Slovensku. Môjho bieleho šípa určite len tak skoro nevymením. Dobre som sa rozhodla.