Školský časopis

Správa z izolácie

Každodenné vstávanie sa nezmenilo,

vstávať skoro ráno, sa mi nikdy nepáčilo.

Škola online je veľké utrpenie,

Kedy konečne príde to spasenie?

 

Každý deň ,pozerať sa do čiernej obrazovky,

prinúti ťa zamyslieť sa, má to vôbec význam nejaký?

Bez kontaktu s učiteľmi či priateľmi,

cítime sa osamelo, ver mi.

 

Športové zápasy, dajú sa len online sledovať,

radi ich podporíme, no aj živý zážitok chceme mať.

Zatrénovať si, ba i nejakú medailu vyhrať,

toto všetko nie je možné, musíme vraj doma ostať.

 

Áno, pred vírusom sa treba brániť,

No duševné zdravie zabúdame ochrániť.

Preto by sme všetci uvítali,

keby sme sa znova stretávali.

 

Romana Vráblová 3.A

 

 

V Žiline 8.3.2021

Drahý Martin,

 už je to veľmi dlhá doba, čo sme sa videli naposledy. Som rada, že sme stále v kontakte aj napriek tomu, že obaja žijeme na opačnej strane planéty. Každý týždeň len čakám, kým poštár prinesie list od Teba.

 Pýtal si sa, ako sa mám, no... Podľa možností celkom fajn, ako veľmi dobre vieš, na Slovenku vôbec nie je priaznivá situácia kvôli pandémii, nie je to veru ľahké byť odrezaný od sveta a nemať žiaden kontakt s nikým.

 Boli sme dva týždne v škole, tak som aspoň chvíľu bola so svojimi kamarátmi, ale opäť nás zatvorili, lebo sa situácia znova zhoršila.

  A čo mám ešte nové? Podala som si prihlášky na vysoké školy, tak len nedočkavo čakám, kým sa mi ozvú. Spravila som aj vodičák pred pár týždňami, tak sa vozím po meste ako pirát, aj keď moc nie je kam, keďže nechodím ani do práce, ani do školy. Našla som si nový koníček, naučila som sa štrikovať a šiť, nie som zatiaľ žiaden majster, ale snažim sa. Keď budem na tom lepšie, tak Ti upletiem nejaký sveter alebo ponožky a pošelem Ti. Ako sám môžeš vidieť, humor a elán do života ma stále neopúšťa, čo s takým chorobným optiministom ako som ja, však?

A Ty sa máš ako? Ako sa Ti darí na univerzite?

  Moja rodina Ťa veľmi pozdravuje a keď sa bude dať, určite Ťa všetci veľmi radi privítame. A samozrejme ja Ťa uvidím najradšej, môj drahý priateľ. Si síce tisíce kilometrov odo mňa, ale aj napriek tomu cítim Tvoju lásku. Prosím, pozdrav aj Vašich od nás a hlavne veľa zdravia posielam a samozrejme milión pusieniek.

                S pozdravom

                                           Tvoja Laurinka

 

Laura Markovič IV.A

 

 

SPRÁVA Z IZOLÁCIE

 Takto pred rokom nám akurát skončila sezóna zimných triatlonov, kde sa mi celkom darilo. Stala som sa juniorskou majsterkou Európy, juniorskou vicemajsterkou sveta a majsterkou Slovenska v zimnom triatlone. Pre mňa sú však prioritou letné triatlony, na ktoré som sa už veľmi tešila. Bola som v dobrej forme a mala som veľké plány na sezónu 2020. Chcela som zbierať potrebné body do olympijského rebríčka na európskych a svetových pohároch v triatlone.   

Mali sme odlietať na sústredenie na Cyprus. Pamätám si, že bol štvrtok, už sa nechodilo do školy kvôli korone, prišla som z tréningu a chcela som si ešte dobaliť posledné veci, lebo na druhý deň sme mali odlietať. Ale ako sa hovorí:

„ Človek mieni, Pán Boh, alebo dalo by sa povedať, korona mení“.

Zavreli letiská, zrušili lety ...  Bolo mi do plaču, už som sa nevedela dočkať, ako si zaplávam v mori, lebo u nás už bola plaváreň zatvorená. Nakoniec zo sústredenia nič nebolo a ja som išla s rodičmi na našu chatu. Nevravím, že nám bolo zle, ale predstavovala som si to trošku inak. Koncom marca sme mali odlietať do Maroka a potom do Portugalska, Španielska ... na európske poháre. Ďalej sme mali v pláne sústredenie na Malorke. Všetko sa ale postupne rušilo a ja som iba brázdila cesty na bicykli v okolí Žiliny. Často sme chodievali aj na chatu. Strašne mi chýbalo plávanie, keďže som bola zvyknutá plávať každý deň, a zrazu nič. Osem dní som vydržala bez plávania, ale potom som už chodila od polovice marca plávať do priehrady.

Do školy sa nechodilo, preteky neboli žiadne, všade sme chodili s rúškom, furt sme dačo dezinfikovali ..., všetko bolo zrazu také divné. Vtedy by som si nikdy nemyslela, že to bude trvať aj o rok neskôr. Cez leto sa to trošku uvoľnilo. Bola som aj na nejakých pretekoch, najďalej však v Poľsku a v Česku. Z Poľska som si doniesla pekné tretie miesto z európskeho pohára juniorov, čo ma veľmi potešilo. Vrchol sezóny mali byť pre mňa majstrovstvá sveta juniorov v Kanade, ktoré sa ale samozrejme zrušili. V septembri som bola ešte na svetovom pohári v triatlone v elite žien v Karlových Varoch. Bola to pre mňa poriadna skúsenosť. V roku 2020 som ešte stihla zabehnúť slovenský rekord na 10 000m. A tak som ukončila môj posledný rok v kategórii junioriek.

Uvidíme, čo nám prinesie tento rok 2021. Zatiaľ sa mi to javí tak ako minulý rok, ale nechajme sa prekvapiť, plány a ciele sú.

Margaréta Bičanová IV.A

 

 

SPRÁVA Z IZOLÁCIE

Utorok 14.11.2020

10:00

Dnes je tretí deň karantény. Našťastie sme si ešte nezačali liezť na nervy.  Mirka sa momentálne snaží spraviť rybaciu nátierku na raňajky a Danko išiel nasekať drevo, aby sme si mohli zakúriť v krbe. Bez ohňa by sme tu asi zamrzli, keďže už teraz máme všetci plné nosy a boľavé hrdlá z noci, kedy pre istotu nekúrime, aby sme sa v malej chatke nezadusili. Danko začal stresovať, že už máme koronu, ale ja s Mirkou ho ubezpečujeme, že je to len z prechladnutia.

„Otvor tie okná už konečne, veď sa tu všetci zadusíme!“ skríkla som práve na Danka, lebo je všade kopec dymu.

 Mirka stihla dorobiť nátierku a Ideme sa najesť, aby sme sa mohli premiestniť dole do dediny, aby sme zachytili nejaký signál a mali aspoň trocha pojem o tom, čo sa deje v škole.

15:00

Obed. Ach, zase obed. Nič nové, už tretí deň máme na obed kačku s červenou kapustou, ktorú nám nabalila babka v deň, keď sme sa dozvedeli, že sme boli s pozitívnym a musíme ísť rýchlo do karantény. Prisahám, že po konci tejto izolácie sa už kačky viac nedotknem!

„Čo ideme robiť?“ pýta sa Mirka, aj keď nám je všetkým jasné, že je čas na UJA. V skutočnosti to má iný názov, ale nechcem znieť vulgárne. Je to kartová hra, ktorú sme naučili Mirku hrať. Princíp je v tom, že ten, kto prehrá, sa musí postaviť na stôl a verejne prehlásiť, že je UJO. Samozrejme, že nás tá hra už postupne prestáva baviť, a tak sme si začali dávať menšie stávky.

„Ten, kto bude trikrát za sebou UJO, bude musieť 24 hodín robiť všetko, čo mu ostatní povedia,“ navrhol Danko a my sme s radosťou prijali stávku. Súboj bol veľmi napínavý, ale nakoniec Danko prehral. Nuž, smola.

 20:00

Po tom, čo sme ho poslali zavrieť bránu, umyť riad, nasekať drevo a zatvoriť okno, ktoré bolo od nás asi 10cm, si myslím, že už začína aj ľutovať, že vymyslel takúto stávku.

23:00

Ucítili sme dym.

„Niečo horí!“ povedala som na ostatným po tom, čo sa začala chatka plniť dymom. Vyvetrali sme všetko, prezreli chatu, no dym sa držal stále vo vnútri. Danko prišiel na teóriu, že nás niekto podpálil. Ale bolo to vonku. Dom o niekoľko metrov nižšie dymil. Uchvátene sme pozerali,  čo sa bude diať, až kým neprišli hasiči. Po chvíli sme sa zobrali naspäť dovnútra a rozhodli sa ísť spať. Konečne adrenalín!

Tereza Zelinová IV.B 

 

Žilina 25.3.2021

Vážený pán minister školstva,

píšem Vám tento list, pretože už som viac ako rok doma - bez školy. Bol by som rád, keby zvážite návrat študentov do škôl. Mám nato hneď niekoľko dôvodov:   

1. Vedomosti študentov výrazne klesajú, a to nie kvôli kvalite výučby, ale kvôli rušivým faktorom v domácom prostredí.
2. Študentom chýba školská atmosféra a kolektív, čo je adekvátny sociálny aspekt.
3. Komunikácia s učiteľmi stráca na kvalite, ale i na kvantite.

Socialná izolácia nie je pre ľudí dobrá. Obmedzuje ich vo všetkom, či už je to práca, škola alebo šport či koníček, ktorý ich baví a chcú sa mu venovať naplno. Opatrenia zmenili život celému Slovensku, preto by som Vás rád touto cestou poprosil o zváženie opatrení, ktoré ste doteraz nariadili. Je ťažká situácia a verím, že aj Vy máte veľa práce a povinností. Z toho dôvodu si dovoľujem uviesť návrhy, ako sa čo najrýchlejšie dostať k uvoľňovaniu opatrení a všetkých zákazov:

1. Rýchlejšie očkovanie ľudí všetkých vekových kategórií ( 16+).
2. Vyriešiť všetky medziľudské konflikty a problémy vo vláde.
3. Postupné uvoľňovanie opatrení pre zaočkovaných ľudí, ale aj tých, ktorí sú v trojmesačnom období po prekonaní vírusu Covid-19.

Rešpektujem a vážim si Vaše kroky a postupy v boji proti vírusu Covid-19, ale taktiež Vás s úctou vyzývam na zváženie mojich návrhov, ktoré som Vám napísal.

S pozdravom

                                                           Timotej Hranica , žiak Strednej športovej školy, Žilina

 

Timotej Hranica, 1.A

 

Žilina 28.3.2021

 

     Nazdar, Bonifác!

 

     Píšem Ti z mojej izby, je celá modrá, ale mama hovorí, že je sivá, tak neviem.

     Strašne sa nudím, lezie  mi na nervy byť len zavretý ako potkan v klietke. Cítim sa ako vo väzení, už som pozrel všetky filmy či seriály na Netflixe a začal som byť závislý na počítačových hrách (mohol by si ísť so mnou zahrať - Ťa zničím, Ty decko). Naučil som sa variť, ale až po tom, ako mi zhoreli tri hrnce a aj som skoro podpálil dom, to bola celkom sranda, ako mama skákala po kuchyni. A tie dve sestry moje, to je strašné, jedna tu lieta po dome ako lietadlo a vykrikuje divným jazykom, a tá druhá ma v kuse bije alebo psa cvičí ako do cirkusu, tam by som mohol ísť robiť šaška, bol by som dobrý.

     Aj tomu počasiu šibe, raz sneží, raz prší, raz je teplo. Neviem ako Ty, ale ja netuším, aké ročné obdobie je, veď ja už ani neviem, aký je dátum, keďže som zabudol počítať.

     Už sa teším, keď spolu vyrazíme na bicykle a nasadíme protikovidové masky FPP 120 a pôjdeme sa pozrieť na dievčatá na kopcoch, však vieš, naše kravy, kozy a ovce.

     Zdraví Ťa Tvoj najlepší kamoš Dávid.

 

 

Dávid Dadaj I.D

 

 

Správa z izolácie

 

ako Covid dole dajú.

Ľudia sa už usmievajú

vo vakcíne nádej majú.

 

A už je tu vakcína

očkovanie začína.

Najskôr sestry, doktori

nech ich Covid nemorí. 

Potom všetci ostatní,

veď náš život je podstatný.

 

Vanesa Zajacová,  IV.A